„Zuzana Bilavská, 36 rokov, aktuálne žije v Bratislave:

Prvý popud k písaniu dostala po prečítaní knihy Šanca od Jackie Collins. Mala vtedy asi sedemnásť rokov. „Zatúžila som vtedy vytvoriť svoje vlastné postavy, dať im život… Od denníkov zo strednej školy som sa chcela posunúť niekam ďalej, no všetky tie príbehy napokon skončili v šuplíku,“ hovorí Bilavská.

Z túžby po písaní ju vytrhla cesta do Španielska, kde tri zo štyroch rokov prežila v Madride a jeden v malom mestečku pri Barcelone. Po návrate na Slovensko jej zostala slušná znalosť španielčiny, láska k moru, slnku, plážam, flamencu a temperamentným mužom. „Som rodená Trenčanka, ale žijem a pracujem v Bratislave, kde som si začala plniť svoje priania. Svoj prvý ľúbostný román Dievča so smutnými očami som zverejnila na portáli 1000kníh, kde sa tešil presne 2351 stiahnutiam. Napriek tomu, že bola k stiahnutiu zadarmo, vzrušovala ma myšlienka, že viac ako dvetisíc ľudí čítalo niečo z môjho pera. Stretla som sa s pozitívnymi ohlasmi, a tak nasledoval erotický príbeh Nenávidím, milujem a Otrokyňa lásky, ktoré vyšli knižne.“

Tematiku k svojim príbehom si nevybrala, ona si našla ju – love story Sary a Statona pod názvom Nenávidím, milujem, sa napísala úplne sama. „V jedno ráno pri káve ma kopla múza a pustila som sa do toho. Bola som prekvapená z toho, ako ľahko mi to išlo. Rok 2013 bol rokom ľúbostných románov pre ženy. V mnohých knihách sa objavovali krásni hrdinovia a ich oddané priateľky. Aj ja sa som chcela krásneho muža, a tak som si jedného vymyslela. A keďže som počas celého písania bola presvedčená o tom, že táto kniha  bude iba pre mňa, moja odvaha gradovala a napokon v nej bolo viac erotických scén, než som mala pôvodne v úmysle. Chcela som vedieť, kam až dokážem zájsť.“

Ďalšou knihou, ktorá jej vyšla opäť vo vydavateľstve Bestseler, bol román Otrokyňa lásky.  „S touto knihou to bolo bolo celkom inak. S témou BDSM som sa potýkala dosť dlho. Poznala som ľudí vo svojom okolí, ktorým sa to páči. Sú to skvelí ľudia a práve oni ma inšpirovali, aby som sa do tejto témy pustila. Mala som zápletku, ktorú som do príbehu spojila s rozhovormi s dominantnými mužmi a submisívnymi dievčatami. Viem, že táto kniha bol risk, pretože tu máme 50 odtieňov sivej a ako som knihu dokončovala, stupňovali sa vo mne pochybnosti, či ju poslať do vydavateľstva, alebo nie. Vedela som, že je úplne odlišná ako tá, ktorú už ľudia poznajú a každú podobnú porovnávajú. Je to ale niečo, s čím sa dokážem zmieriť, lebo viem, že za tým príbehom je viac, než len moja fantázia.“

Momentálne pracuje na pokračovaní knihy Nenávidím, milujem, hlavne na popud čitateľov, ktorí chcú vedieť, čo so Sarou a Statonom bude ďalej. „Takmer pred koncom knihy sa mi pokazil USB kľúč a podarilo sa mi zachrániť necelú polovicu príbehu :- ( Oplakávala som to celý jeden víkend, ale určite to pre nich dokončím.“

Najväčšou motiváciou pre ňu sú ohlasy čitateľov, záujem vydavateľstva, ale aj vnútorné pocity, ktorým verí. Príležitostne si zabehá alebo ide na dlhú prechádzku, nikdy však neodolá joge, ktorej sa venuje už niekoľko rokov.

„Milujem divadlo, no najväčším relaxom je pre mňa písanie, vďaka ktorému dokážem nevnímať realitu ani okolie. Inšpirujem sa životom samotným, v ktorom som vďačná za veľa, najviac však za skvelú a súdržnú rodinu – v mojom živote nenahraditeľnú. Najlepšou priateľkou je pre mňa moja sestra, ktorej neváham zveriť žiadne tajomstvo. Verím v dobro, verím, že čo v živote dám, dobré či zlé, to sa mi vráti, no presvedčená som o tom,  že sny, ak si ich dostatočne silno želáme, sa naozaj môžu splniť…“