Mr. Dokonalý

Ukážka z knihy:

Každé jing má svoje jang. Je to systém, je to princíp, platný od stvorenia sveta. Amen.
Neviem. Je mi cez tridsať a stále neviem. Nikde som odpoveď nevyčítala, nenašla, do kolísky mi ju sudičky nevložili. Nie je to fér. Ale kto kedy povedal, alebo prisľúbil, že život je férový? Nikdy nikto a napriek tomu, v to stále bezmocne verím a dúfam. Ach tá ľudská márnivosť!
Pomaly a dôkladne sa chystám na schôdzku so Štefanom. Za nejaký čas som ako zo škatuľky. Vyzerám ako na fotenie do katalógu Top realitný maklér roka na titulnú stránku. Sadám si do auta s ľahkým oneskorením, hraným len na oko, vyrážam smer dohovorené miesto. Teším sa. Je dôvod.
Na onom kruháči úspešne míňam správnu odbočku, takže sa s bonusom otočím na križovatke ešte raz. Možno by som sa mala prefarbiť na platinovú blond …
Musím sa sama sebe smiať. Dúfam, že nečaká a nepozerá sa na môj vodičský amatérizmus. Keď po druhom koliesku vchádzam na parkovisko, vidím napravo Štefanove strieborné auto.
Aha, takže sa určite bavil so mnou, všetko postrehol. Červenám sa. Vystupujem z auta – s úsmevom pobavená hollywoodska star, čo konečne našla svoju päťcípu hviezdu na chodníku slávy.
Našťastie je tma, možno sa dalo to krúženie prehliadnuť … Stál vedľa svojho auta a teraz sa blíži ku mne. Ideme si oproti. Smeje sa. Aha, takže to nešlo nevidieť, myslela som si to. Konečne sme tvárou v tvár. Trikrát hurá!
„Ahoj Johanka,“ usmieva sa svojím bezchybným úsmevom.
„Ahoj,“ zašepkám a vpadnem mu do náručia, pozdrav nedokončím.
Slová sú zbytočné a navyše. Chúlim sa k nemu tak, ako snáď ešte k nikomu. Tu a teraz ho potrebujem silno objať a on to tiež tak presne robí. Je to romantické, ľahko gýčovité, ale neuveriteľne nabíjajúce a povzbudzujúce. Dostávam svoju dávku jeho existencie. Potvrdenie z vyšších miest, že takýto muži ešte existujú. Že keď vytrváš, niekedy niekde sa objaví.
Objaví a zase zmizne?
Drží ma majetnícky za pás a ramená, bradou sa mi opiera o hlavu. Držím sa ho pevne ako kliešť, tlačím ho k sebe. Nechcem nechať svetu ani centimeter jeho tela, všetko je teraz moje! Len moje… Sme na moment zase to dôverné súsošie, niekde na pol cesty všetkého. Nikto nevie tak objímať, tak stískať ako on. Možno je to jeho výškou, možno si potom pripadám ako drobný kvietok pri ceste, čo potrebuje chrániť, možno …
„Ako sa máš, rybička?“ pýta sa ma po chvíľke v nezmenenej polohe objatia.
„Teraz výborne. A ty?“ usmievam sa potmehúdsky do jeho kabáta.
„Báječne.“
Hreje ako gamatky. Nechápem, kde bol tento chlap celý život schovaný. Prečo sme sa na seba nenarazili skôr, než …
Pozrieme sa na seba zo vzdialenosti, čo nám telá dovolia. Tváre máme od seba dvadsať centimetrov, ani nie. To nie je normálna osobná komunikačná vzdialenosť, tu by sa dala nastavená intimita krájať. Myslím, že to vieme jasne obaja. Ani jeden si nechceme pripustiť, že vlastne hrozne chceme, ale jednoducho nemôžeme.
Pobozkáme sa. Kamarátsky… Úprimne, skôr o sekundu dlhšie ako priatelia a zase sa stískame. Dobre, že ma drží, podlamujú sa mi kolená. Asi na mňa ide jarné vábenie. Alebo nejaký stredný chtivý vek. Puberta je dávno za mnou, druhá miazga predo mnou … Asi budem patriť výhradne k tým jedincom, čo celoživotne budú hľadať, pochybovať a zamilovávať sa, napriek okolnostiam a vhodnosti. Pud nezastavíš.
Neviem čo ďalej robiť, cítim len, že je mi neuveriteľne príjemné byť okolo neho takto obtočená.
Túžba je zázrak, kámo, zázrak …
„Poďme sa na chvíľku prejsť,“ hovorí mi po čase do vlasov.
„Jasné,“ celá stuhnutá sa snažím, aby ma nohy niesli, ako majú.
Drží ma. Drží ma ako svoju. Drží ma za pás a ja si ho vediem navlas rovnako. Sme teraz dokonalá reklama na šťastný pár. Sme teraz taká spokojná dvojica, ktorá sa používa na propagáciu hypoték alebo poistenia. Dokonalý pár, dokonalé úsmevy, dokonalá kariéra, dokonalé vykročenie do života.
Mám v sebe ako bonus dokonalý pocit blaženosti, ako tajný úplatok v obálke. Dúfam, že to tak má aj on. Pán dokonalý.