Súkromné problémy: Sebastian

Ukážka z knihy:

Sebastian sa otočil v letiskovej hale okolo svojej osi a hľadal pohľadom niekoho, kto by sa aspoň trochu podobal na Elaiu. Jeho pohľad spočinul na mladej žene, ktorá niečo zanietene hľadala na svojom tablete. Keď sa jej lepšie prizrel, musel uznať, že by mohla mať grécke gény. Bola síce nižšej postavy ako Elaia, ale husté tmavé vlasy, markantné obočie a orlí nos…
„Pán Sebastian Berger, prosím, dostavte sa k informáciám.“
Keď začul svoje meno, spozornel. Vďaka častému cestovaniu tento terminál poznal lepšie ako svoje ponožky a tak sa vybral rovno k stanovišťu informácií. Skôr, ako tam dorazil, vykročila mu oproti mladá žena s krátkym blond pážacím strihom. Tak túto by za Grékyňu rozhodne nepovažoval.
„Sebastian Berger?“
„Kassandra?“
Jej pery sa roztiahli do širokého úsmevu a odhalili bezchybný chrup.
„Tak o tom zatiaľ iba snívam,“ zachichotala sa. „Som jej asistentka Ivana. Vybavila som už všetky formality a odprevadím vás k pani Basdeki.“
Ženu, ktorá sa postavila z koženého kresla po tom, ako za Ivanou vstúpil do kaviarne určenej pre hostí, ktorí cestovali súkromnými lietadlami, by neprehliadol. Krátke svetlé vlasy so strieborným prelivom, veľké tmavé oči a výrazné lícne kosti. Pery namaľované v tmavom odtieni červenej… Všetko na nej signalizovalo, že je to žena, ktorá je zvyknutá dostať, čo chce… Žena, ktorá sa niekam vypracovala.
Pristúpil k stolíku, pri ktorom si vychutnávala kávu, kývol jej na pozdrav, ale mlčal. Niekoľko sekúnd jeden druhého len hodnotili pohľadom.
„Dobrý deň,“ povedal nakoniec, keď mal pocit, že jej nechal dostatok času, aby si o ňom urobila mienku a aj on si utvoril vlastný úsudok, hoci tento pramenil zatiaľ iba z jej výzoru a toho, ako na neho pôsobila ako na fotografa.
Neodpovedala, len mu podala ruku s perfektnou manikúrou. Nemala obrúčku, ale zvláštny nápadný prsteň s asymetrickým modrým kameňom. Jej stisk bol pevný a rozhodný. Po tom, ako si ruku vytiahla z jeho dlane, ukázala na stoličku oproti sebe.
„Pán Berger, potrebujem na moment váš pas, aby som vybavila potrebné formality,“ Ivana svojou požiadavkou opäť pritiahla jeho pozornosť. Vybral pas z vrecka bundy a podal jej ho. Prikývla a nechala ich osamote.
„Predstavovala som si ťa celkom inak,“ prehovorila konečne Kassandra. Jej hlas znel hlbšie ako v telefóne. Bol na ženu možno až príliš hlboký, ale napriek tomu príjemný. Šiesty zmysel ho ale nabádal k opatrnosti.
„Ako?“ spýtal sa vecne.
„Myslela som, že si viac ako on…“
Chvíľu opäť mlčali a Sebastian pochopil, že Kassandra sa pokúša odhadnúť, koľko má zo svojho biologického otca fyzicky, no najmä charakterovo.
„Zrejme nič,“ odpovedal.
„Prosím?“
„Tvoj pohľad mi hovorí, že sa práve pokúšaš odhadnúť, koľko mám z neho povahovo. Tak ti priamo odpovedám, že zrejme nič.“
Mala aspoň tú slušnosť, že odvrátila pohľad a na krku jej nabehol červený fľak. Takže jeho predpoklad bol správny.
„Vychoval ma Eduard. Vštepil mi svoje hodnoty, svoj charakter aj svoju povahu.“
Kassandra mlčala.
„Elaia ma vyhľadala, hoci to bolo pre ňu komplikovanejšie ako pre teba. Minimálne pre rečovú bariéru. Ty žiješ v Nemecku, hovoríš nemecky. Prečo si sa nepokúsila vyhľadať ma ty?“ položil jej otázku, ktorá mu už dlhšie blúdila hlavou. Nebol dôvod odkladať ju. Bude lepšie, ak si hneď od začiatku nalejú čistého vína. Uvedomoval si, že odpovedá na jej útok útokom, ale tak to vo vojne chodilo.
„Na to je jednoduchá odpoveď. Nechcela som ťa spoznať,“ odsekla.
Hoci to niekde v úzadí očakával, táto priama úprimná odpoveď ho zasiahla. Po jej odpovedi bolo minimálne jasné, že Kassandra je niekto, kto k nemu nijaké rodinné väzby necíti a hlavne ani cítiť nechce.
„Tomu hovorím úprimná odpoveď.“