Súkromné problémy: Kassandra

Úryvok z knihy:

Kassandra ľahostajne prerezala nožom obálku. Nebola totiž zvedavá na jej obsah. Vedela, čo v nej bude. Keď ju otočila, vypadlo z nej blahoželanie k narodeninám s trblietavou tridsiatkou.

„Všetko najlepšie, ty opica,“ stálo tam napísané krivolakým písmom jej kamarátky Lindy. Nechala blahoželanie prekĺznuť medzi prstami a padnúť na podlahu. Siahla po pohári vína, ktoré si práve naliala, a prešla k oknu. Pohľad jej zaletel k vysvieteným mrakodrapom – pýche tohto mesta, ale hlavou jej vírila jediná myšlienka. Keď si kedysi predstavovala, ako bude jej život po dvadsaťpäťke vyzerať, mala pred očami celkom iný obraz. Videla na svojej ruke zásnubný prsteň a v posteli vedľa seba niekoho, kto by ju objal, keď ju znova prenasledoval v snoch jej grobiansky otec.

Druhá polovica jej postele však zívala prázdnotou. Sem-tam sa tam na jednu noc objavil nejaký muž, ktorý oslovil ženu v nej a zároveň sa neobával osloviť ju. Nestávalo sa to často, lebo muži cítili jej odstup aj jej neprístupnosť, a máloktorý, prinajmenšom triezvy, tieto signály nezachytil. Ale mala železné pravidlo. Jedna noc, nie viac. Keď si na druhý deň ráno pýtal jej číslo, navrhla, že zavolá ona. Tí inteligentnejší pochopili, že na jej telefonát čakať nemajú.

Chlapi v jej živote hrali len vedľajšiu úlohu. Z času na čas sa pokúsili splniť úlohu, ktorú na nich kládla, a uspokojiť ju, keď potrebovala otvoriť ventil a odbúrať stres. Že sa to za posledné roky žiadnemu z nich nepodarilo, ju frustrovalo viac a viac, preto sa aj to, že sem niekoho priviedla, stávalo čoraz zriedkavejšie. A bližšie si ich k telu nepúšťala. Vzťah s nikým, koho poznala, pre ňu neprichádzal do úvahy.

Aj keď v poslednom čase cítila, že sa s ňou niečo deje. Akoby sa v jej vnútri dvíhala akási cunami. Zúfalo sa ju snažila udržať pod kontrolou tým, že zmenila pár vecí vo svojom živote – medziiným svoj výzor –, ale cítila, že to nestačí a jej nespokojnosť vyústila aj do zmien v jej vnútri. Už roky chodila na terapiu a naučila sa svojich démonov ako-tak držať na uzde. Ale po tom, ako sa zrazu na scéne objavil jej nevlastný brat Sebastian, sa znova všetko odkiaľsi, kam to v podvedomí zamkla, vynorilo späť.

Hoci odmalička vedela, že Sebastian existuje a takmer ho nenávidela, bolo iné vidieť ho na vlastné oči, ako keď stojíte tesne pri koľajnici a okolo vás prejde IC vlak šialenou rýchlosťou. Keď jej sestra Elaia pred niekoľkými rokmi volala, aby jej oznámila, že Sebastian hľadá svoju grécku rodinu, chcela si zakryť uši ako malé dieťa. Nechcela o ňom nič počuť. Čo ju bolo po niekom, koho jej otec splodil v Nemecku počas svojich rokov vo vojsku? Okrem pár génov s ním nemala nič spoločné!

A nenávidela ho za to, že ho otec vytiahol pri každej príležitosti, keď ich trápil niečím, čo bolo nad ich sily. Neboli ako Sebastian! Boli neschopní a leniví darmožráči! Deti, ktoré doma pracovali ešte predtým, ako odišli do školy, a ešte niekoľko hodín po tom, ako sa z nej vrátili. A Sebastian si zatiaľ žil niekde v Nemecku, v blahobyte a na nich kašlal. Tejto predstavy sa chcela držať do konca života, ale Basti, ako ho volali v rodine, kde vyrastal, jej urobil škrt cez rozpočet.

Prišiel do Grécka, aby našiel svojho otca. To, čo našiel, sa však zjavne nezhodovalo s predstavou, akú o ňom mal. Starý zatrpknutý grobian mu zabuchol dvere pred nosom. Zrazu po stretnutí so svojím synom netúžil. Možno preto, že jeho syn medzičasom vyrástol a on sa mu mal zodpovedať z toho, že jeho matke pri zmienke o jej tehotenstve poslal len peniaze na potrat. Namiesto otca však Sebastian našiel sestry a brata, hoci s bratom mu osud doprial len pár chvíľ.

Lenže práve vtedy, v jej dome v Grécku, kam Sebastian prišiel, aby s Nikom strávil jeho posledné dni, dostával Kassandrin obranný múr trhliny. Nie vtedy, keď ho Elaia spoznala a ospevovala, aký je milý, slušný, sympatický, dobre vychovaný… To všetko bolo Kassandre ukradnuté. Ale to, že krátko pred Nikovou smrťou naozaj prišiel a zostal až do horkého konca, hoci nemusel, na ňu urobilo dojem. Akokoľvek pred tým zatvárala oči, videla, že Sebastian trpel s nimi. Dnes ráno jej zavolal, aby jej zablahoželal k narodeninám a oznámil, že sa so svojou priateľkou vracajú po troch rokoch v Paríži späť do Nemecka. A ona sa tešila ako idiot!

Bola hlúpa, že si na to svoje srdce nevedela dať pozor. Počas posledných rokov sa jej však neustále maličkými gestami snažil naznačiť, že je pre neho dôležitá, hoci si to odmietala pripustiť. A keď jej dnes ráno zavolal a povedal všetko najlepšie, sestrička, trhalo jej bradou a hneď ako hovor ukončil, rozplakala sa!

Bolo možné, že bola naozaj taký idiot? Nevedela, čím presne to bolo, ale Sebastian našiel štrbinu v jej obrannom štíte a ničil ho. Maličkými krôčikmi, ale neúnavne ho ničil.