Tajomný gróf

„Hannah, tak sa mi to nezdalo,“ s mierne šokovaným výrazom vošiel do salóna. Dvere však nechal otvorené.
„Prečo ste tu, preboha, zamknutá?“
Zrozpačitela. „No, popravde ide o nedorozumenie. Stratila som sa a keď ma tu, zrejme sluha, našiel, prišlo
mu podozrivé, že sa sama pohybujem po súkromnom krídle. Tak ma zamkol, aby o tom informoval lady Delenahuovú.“
„Zamkol? A vy ste mu nepovedali, kto ste? S kým tu ste?“
Jej rozpaky sa stupňovali.
„No… on… mi neveril, hoci som mu povedala, že som sprievod vojvodkyne St´Oliverovej.“
„Vážne?“ zatváril sa nahnevane.
„Áno,“ zašepkala Hannah.
Ashton neveriacky pokrútil hlavou. „A i tak vám neveril?“ presviedčal sa nespokojne.
„Nie.“
Gróf si nahnevane odfrkol. Pokrútil hlavou a zadíval sa jej do tváre. Bolo zrejmé, že sa mu nepáčilo, ako
zaobchádzali s priateľkou jeho priateľov. Zamračil sa a nenápadne si ju prezrel. Podvedome si ruky spojila na
mieste, kde jej určite ešte svietil fľak od polevy. Rýchlym pohľadom zhodnotil jej šaty a obuv. Hannah zahanbene
sklonila hlavu a zadívala sa špičky svojich ošúchaných topánok. Presne vedela, čo mu napadlo. Ruky si ešte odhodlanejšie skrývala do záhybov sukne, aby si popri špinavých šatách nevšimol i mozole na jej prstoch. Nemala totiž upravené ruky slečinky. Pracovala rukami.

Zrazu jej nápad prísť na ples nepripadal vôbec rozumný.
„Hannah,“ Ashton k nej pristúpil a do jej zorného poľa pribudli špičky jeho vyleštených čiernych topánok.
„Nech bol ten chlap ktokoľvek, bol to idiot.“
„Nie. Mal pravdu. Nepatrím sem.“
Pripadala si neuveriteľne trápne. Ashton sa prstom dotkol jej brady a pomaly ju prinútil zdvihnúť hlavu.
Zadívala sa mu do očí. Jeho hrejivý a upokojujúci pohľad bol pre ňu ako balzam na dušu. Pri ňom si nepripadala
ako nepozvaný hosť. Prstami ju jemne pohladil po brade a prívetivo sa usmial. V tak tesnej blízkosti cítila teplý dych z jeho úst. Útroby jej zovrelo očakávanie, hoci sama nevedela čoho. V týchto veciach bola až žalostne neskúsená. Uvedomovala si len, že takto blízko pri ňom nestála, ani keď spolu tancovali. Srdce sa jej rozbúchalo.
„Nedívaj sa na mňa tak.“
„Ako?“
„Ako šteniatko,“ usmial sa, no nespúšťal z nej zrak.
„Šte…,“ prehltla, „šteniatko?“
„Áno. Nevine a odovzdane.“
„A to je zle?“
Pokrútil hlavou až si myslela, že čaro toho okamihu pominie. Ale nestalo sa tak.
„Vlastne ani sám neviem.“
Čím dlhšie sa na neho dívala, tým bližšie bola jeho tvár, až napokon nevidela nič iné, len rozmazanú šmuhu.
Podvedome zatvorila oči. Jeho dych ju šteklil na perách. Srdce jej bilo čoraz rýchlejšie a prerývane dýchala.
Cítila, ako sa k nej skláňal čoraz bližšie.
„No toto!“
Odo dvier k nim doľahol rozhorčený, piskľavý hlas. Hannah vyľakane odskočila. Pobúrený výraz lady Delenahuovej a toho chlapa, ktorý ju tu zamkol, bol pre ňu ako úder do žalúdka. Ashton od nej napäto odstúpil.
„Lord Kinkleyd, môžete mi vysvetliť čo tu robíte s touto… s touto…,“ pohoršene hľadala výraz, ktorým by
Hannah počastovala.
„Slečnou O’Nellovou,“ doplnil Ashton tichým, pevným hlasom.
Lady Delenahuová sa však nezdržala.
„Vraj slečna?!“ zaškriekala. „Táto osoba tu s vami stvára bohviečo a vy sa ešte opovažujete nazývať ju slečnou?!“
„Miernite svoje vyjadrenia, lady Delenahuová,“ varoval ju Ashton, no lady jeho slovám nevenovala žiadnu
pozornosť.
„Och, koľká drzosť. Takto sa miliskovať a ešte k tomu pod mojou strechou!“
Jej hlas bol čoraz prenikavejší. Hannah by ju najradšej vtiahla do salóna, aby ju nezačul nik iný.
„Žiadne miliskovanie sa nekonalo. Slečnu O´Nellovú tu bez pričinenia zamkol váš,“ Ashton sa chladne
zadíval na vyjaveného chlapíka, „sluha a ja som sa ju odtiaľto len snažil dostať.“
„A čím?! Svojím jazykom?!“ vyprskla a Hannah cítila, ako jej od hanby horí celá tvár. S obavami sa pozrela
na Ashtona a znepokojene si uvedomila, že sa zlostí. To nebolo dobré.
„Och, keď si len predstavím, čo všetko sa tu mohlo diať… ach!“ prehnane šokovane si rukou prikryla oči.
„Toľká obscénnosť… a so slúžkou!“ Zaspätkovala, akoby sa chystala odpadnúť, ale sluha ju včas zachytil.
Ashton vykročil dopredu a ruky zaťal do pästí. Hannah sa naľakala. Hoci sa jej tvrdé slová lady dotkli,
vedela, že nemala ďaleko od pravdy, a preto sa snažila situáciu upokojiť.
„Prepáčte, lady Delenahuová. Všetko je to moja vina. Stratila som sa v týchto chodbách a váš sluha ma tu
zamkol, považujúc ma za…,“ nedopovedala.
„Vraj stratila! To určite, len ste tu striehli na lorda Kinkleyda. Určite ste ho chceli uloviť, vy… vy… och, je mi
jedno, kto ste, ale gratulujem vám. Váš plán vám vyšiel.“
Hannah zbledla. „To nie! Naozaj!“
„Také ako vy, využijú všetky prostriedky,“ odfrkla lady Delenahuová.
„Lady Delenahuová…“ začal Ashton varovne, no Hannah mu skočila do reči. „Lady Delenahuová, akoby
som vedela, že ma tu váš sluha zamkne? Veď som ani netušila, kde sa lord Kinkleyd nachádza.“
Nato lady nemala žiadny argument a tak len stisla pery a prebodávala ju odsudzujúcim pohľadom. No
dlho jej to nevydržalo. Vpochodovala do miestnosti s prstom namiereným na ňu.
„Nie ste nič iné, iba obyčajná pobehlica! Z ničoho nič sa tu objavíte a ako zázrakom sa necháte nachytať
s lordom Kinkleydom?!“
„Myslím, že zabúdate, že slečna O´Nellová je tu ako hosť jej Milosti vojvodkyne St´Oliverovej. Určite by nebola
rada, keby počula, ako sa o jej priateľke vyjadrujete,“ Asthon predstúpil pred Hannah, akoby ju chcel chrániť
vlastným telom. „Rovnako, ako sa to nepáči mne.“
Nato sa pozrel Haniným smerom, no neprestával sa mračiť.
„Hannah, ospravedlňte lady Delenahuovú. Zrejme sa zlostí, pretože podobný úskok sama zinscenovala
len pred pár týždňami so svoju dcérou, no našťastie pre mňa, neúspešne.“
Lady zaťala zuby tak pevne, až sa jej pery spojili do tenkej rovnej čiary. „Och, taká nehorázna lož!“
Vtom ju niečo napadlo a falošne sa usmiala. „No, ak to vnímate takto, myslím, že existuje len jediné riešenie
zachovania povesti slečny O´Nellovej.“
Ak to bolo vôbec možné, ešte falošnejšie sa usmiala a svoj pohľad presmerovala na Hannah. Triumf v jej
očiach bol zrejmý, no Hannah nerozumela prečo. Iste, záležalo jej na dobrom mene, ale tu ju nikto nepoznal.
A pravdepodobne si ju nikto ani nebude z dnešného plesu pamätať. Išlo jej len o to, aby sa kvôli nej nedostali
Ashton a Mary do rečí. Po minuloročnom škandále, keď sa Mary ukrývala ako slúžka v Danielovom dome a navyše
predstierala, že bola vdovou, si ešte stále šepkali jej meno v salónoch. Nechcela podnietiť ďalšie reči.
„Iste,“ zasyčal Ashton a Hannah prešiel mráz po chrbte. Napätie v salóne bolo citeľné.
„Budem veľmi rád, ak podržíte informáciu o tomto stretnutí ešte zopár hodín. Rád by som to vybavil osobne.“
„Och, ale samozrejme, drahý lord. Nie je nič krajšie ako vidieť, že zarytý starý mládenec spojí život s niekým,
kto mu môže celý život skutočne slúžiť.“
„Lord Kinkleyd?“ Hannah sa zmätene pozrela na Ashtona, no ten sa tváril, akoby mu práve vytrhli zub.
Pocítila nevoľnosť.
„Máte hodinu, milý lord. Ani o minútu viac,“ povedala lady Delenahuová a vykročila zo salóna s noblesou
jej vlastnou. Sluha ju ochotne nasledoval.
„Lord Kinkleyd. O čom to lady hovorila?“ Hannah napäto pozrela na Ashtona. Ten sa k nej otočil a hoci
sa usmieval, falošnejší úsmev pred chvíľou nepredviedla ani ich hostiteľka.
Oči sa mu nebezpečne zaleskli, keď pokračoval. „Načo toľká formálnosť? Svojmu snúbencovi by si predsa
mohla hovoriť i menom.“
V tej chvíli sa zviezla na stoličku a vyjavene na neho civela.