Ukážka z knihy:
Vyzliekla si plášť a želala si, aby mala po včerajšku odvahu postaviť sa svojim kolegom zoči-voči a ísť si do kuchynky po
kávu. No nemala. Namiesto toho zapla počítač a pokúsila sa prihlásiť do systému, no ten jej niekoľkokrát za sebou oznámil,
že použila nesprávne heslo. Vzápätí sa objavilo okienko, ktoré ju informovalo, že z bezpečnostných dôvodov sa systém zablokoval
a opätovné prihlásenie môže skúsiť až o pätnásť minút.
Zničene si položila čelo na stôl a dúfala, že tá pulzujúca bolesť v jej hlave poľaví a reštartuje sa aj jej mozog. Dokelu, kedy naposledy menila to heslo? No akokoľvek sa namáhala, bola si istá, že kombinácia jej roku narodenia je správna. Vtom jej po chrbte prešiel chlad, keď si uvedomila, že včera odišla bez toho, aby sa odhlásila, a dnes ráno bol jej počítač vypnutý. V brandži, v ktorej pracovala, bolo opustenie pracoviska bez odhlásenia zo systému niečo, za čo ju šéf mohol na fleku vyraziť.
Ozvalo sa krátke zaklopanie a skôr ako si stihla opäť nasadiť slnečné okuliare, vošiel jej kolega Ben. Alebo ako ho ostatné
kolegyne od prvého dňa vo firme volali – ten s tými smutnými očami. Ale nakoniec, ako prirodzene asi bude vyzerať v kancelárii
s tmavými okuliarmi?
Ben mal len jeden výraz. Vždy kamennú tvár. Spomenula si, ako mu raz v jednej veľmi komickej situácii, keď sa všetci
prehýbali od smiechu, trhlo kútikmi úst. To bolo všetko. Ešte nikdy ho nevidela usmiať sa a bolo v ňom niečo, čo ju nabádalo
mať sa na pozore. Jeho výraz ani teraz neprezradil, či si jej červené oči všimol. No musel by byť slepý, keby nie. Vystrela
sa vo svojom ergonomickom kresle, lebo s týmto chlapom za tri mesiace, čo vo firme pracoval, prehodila asi päť slov. Všetky
boli buď dobrý deň alebo dovidenia. A o nej sa rozhodne nedalo povedať, že by bola nespoločenský typ. Ben sa však jednoducho
nebavil vo firme s nikým. Bol to samotár a čudák.
Robil si svoju robotu – podľa toho, čo počula od šéfa, veľmi dobre –, ale o nič iné sa nestaral. Lorin bola v jeho prítomnosti
celá nesvoja, hoci na to nemala nijaký očividný dôvod. Krátko predtým, ako včera vošla do Tamonovej kancelárie, stála pred Benovými dverami, no neodvážila sa zaklopať a pýtať od neho peniaze na zbierku k okrúhlym narodeninám jednej z kolegýň. A vtedy sa rozhodla, že najskôr vypýta peniaze od svojho priateľa, ktorý mal kanceláriu naproti Benovej. A to bola prvá prevrhnutá dominová kocka včerajšej katastrofy!
„Zdravím.“
Lorin kývla Benovi namiesto pozdravu.
„Toto je pre vás,“ položil jej na stôl lístok a otočil sa na odchod.
„Počkajte! Čo je to?“ Zdvihla zelený papierik, na ktorom bola zmes čísiel a písmen. Ben už stál v otvorených dverách, ale pri jej slovách urobil znova krok späť do kancelárie a ticho za sebou zatvoril.
„No… včera, keď ste odišli, potreboval som sa dostať do databázy nálezov a nahodiť nové objekty. Ale nemohol som, lebo ste zostali prihlásená, a tým ste moje prihlásenie blokovali.“
Dočerta!
„Musel som rozlúsknuť vaše heslo. Fakt som nemal inú možnosť. Neviem, či ste si všimli, že včera bol posledný deň, kedy bolo vaše heslo platné.“
Áno, vedela o tom, ale ráno nemala čas to riešiť. Chcela sa o zmenu hesla postarať počas popoludnia. Raz za mesiac museli byť z bezpečnostných dôvodov všetky heslá obnovené, no jej to pripadalo zbytočné a zdĺhavé. Hlavne teraz, keď počula, že Ben jej heslo rozlúskol úplne jednoducho.
„Zmenil som ho, aby ste sa dnes dostali do systému. Keď sa prihlásite, okamžite ho znova zmeňte. Šéfovi som o tom nič nepovedal. Vaša vec, či mu to poviete.“
Už chápala.
Lmtnoasvr2019v! bolo napísané na lístku jej nové heslo.
„Čo to znamená?“
„Nič. Je to len kód.“
„Ja… ďakujem. Mrzí ma, že som vám spôsobila problémy. Budem vám vďačná, ak to zostane medzi nami. Šéf by asi nebol nadšený.“
„Včera sa tu už neukázal, takže nevie, že… nevie nič,“ s kývnutím opúšťal jej kanceláriu. „Ešte jedna vec… Alebo skôr
rada. Je na vás, či ju prijmete. Skúste si vytvoriť heslo podľa môjho vzoru. Opakovaný štvorčíselný kód nie je dostatočne
bezpečný. Hlavne vtedy, ak niekto používa svoj rok narodenia. Uhádol som to heslo na druhý pokus.“
Dvere sa za ním ticho zatvorili, ale ona na ne ešte stále zízala. Zvláštne. Dnes si s tým chlapom vymenila viac slov ako za
celý čas, čo tu robil, dohromady. Žiadny z kolegov s ním však nemal užší kontakt. Všetci vedeli, že je zvláštny.
Iren (overený zákazník) –
Knižka ma milo prekvapila, zaujímavý dej, napätie aj láska. Vrelo odporúčam túto oddychovku. Lorin si ma hneď získala, držala som jej päste.
Jana Juríčková (overený zákazník) –
Hanka je proste top!
Tak ako po prečítaní všetkých Hankiných kníh,aj teraz sa dostavila rovnaká emócia. Škoda, že už je koniec… Hanka mala pravdu, že si treba nachystať vreckovky a veru, že som riadne smoklila. Zúfalstvo, smútok,zrada, nenávisť, sebectvo,ale i priateľstvo, obetavosť a láska. S tým všetkým sa stretnete v tejto knihe, v podaní jednotlivých postáv. Niektoré som mala chuť preplesknúť, niektorými zatriasť,aby sa zobudili, s niektorými si dať „ťapáka“ a iných zasa objať. Opäť skvelo napísaná kniha, vyšperkovaná dejová línia a rôznorodé charaktery postáv. Táto kniha, rovnako ako Hanka, získali mapu k môjmu srdcu ?? Kto prečíta neoľutuje. Iba ak to, že má akosi málo strán a ani nevieme ako a je koniec.
Hanka je proste záruka kvality. Ďakujem Hani a už teraz sa teším na ďalšie skvosty z Tvojho pera.
Erika Dováľová –
Svätý Bimbam! Toto bola tak nádherná kniha.
Od Hanky Repovej nielenže všetky knihy mám, ale všetky som ich aj prečítala. Tá, ktorú práve čítam, je, samozrejme, pre mňa vždy tá najnajnaj.
Táto sa mi zdala dialógovo najodvážnejšia a najodviazanejšia, najmä v Benových replikách (nečakajte žiadne knižné porno, tieto knihy to k dokonalosti fakt nepotrebujú). Totálne to zaklincoval výrok Svätý Bimbam, pri ktorom som skoro inkontinenciou trpieť začala. VÝROK ROKA 2022 má už takmer jasného víťaza.
Zdravotné upozornenie: po rečiach pani Elvíry čitateľom s nízkym tlakom hrozí zmena diagnózy z hypotenzie na hypertenziu. Ak sa na vysoký tlak liečite, odporúčam čítať až po užití liekov. Na takú matku len cesnak a kríž. A panvicou po hlave.
Čakala som veľa, dostala ešte viac. Ďakujem.
Martina (overený zákazník) –
Nestrať mapu k môjmu srdcu,krásny príbeh dvoch osamelých ľudí Bena a Lorin.
Mne sa kniha čítala ľahko,dej je pútavý,zauzlený,miestami vtipný,a od nedočítanej knihy sa veľmi ťažko odchádza….
Verte mi viem o tom svoje,včera som sa od nej musela odtrhnúť -aj do práce treba chodiť.
Rozhodne by som uvítala viac dialógov medzi Elvírou a Benom, -pobavila som sa.?
Veľmi sa mi páčil ten Ben,zastal sa milujúceho človeka v pravej chvíli ?.
Rozhodne Vám odporúčam knihu si prečítať,aj keď som Vám veľa z deja neprezradila,je to novinka a tak Vám čítanie nechcem pokaziť
Za mňa ⭐⭐⭐⭐⭐ hviezdičiek z piatich,aj keď na obed boli len chipsy ???,na iné nebol čas ?.
Martina Baluchova (overený zákazník) –
Jedným slovom: WWWAAAUUUUU!!!!! Nádherne napísany príbeh, v ktorom je všetko, čo čitateľ očakáva a aj čo nečaká. Laska, napätie, vtipne dialógy, zauzleniu príbehu aj krásny záver.
Aj som sa zasmiala, aj mala vyšší tlak, aj hrču v hrdle a v očiach slzy…
NADHERA!!!! Aj 10 hviezdičiek je malo!
Lucia –
Som šťastná, že som aj bez mapy našla cestu k tejto knihe. Po menšej čitateľskej kríze som váhala, do akej knihy sa pustiť. Náhodou mi ale v kníhkupectve padla do oka práve Nestrať mapu k môjmu srdcu
od pani Hany a nesklamala. Práve naopak, opäť vo mne naštartovala túžbu spoznávať nové a nové príbehy hlavných hrdinov. Táto kniha mala všetko, čo som očakávala. Skvelo, priamo a trefne napísané dialógy aj opisné časti, sympatické a neokukané prostredie a aj hlavných hrdinov, no najmä príbeh, ktorý chytí za srdce. Hneď prvé strany boli pomyselným háčikom, na ktorý som sa okamžite chytila a knižná udica ma namotávala a moju pozornosť nepustila až do prečítania poslednej strany. Knihu každému úprimne odporúčam ako výborné oddychové čítanie. Autorke ďakujem, že sa s nami o tento krásny príbeh podelila a teším sa na ďalšie ❤️
Iveta –
Kniha prekvapila zaujímavým dejom, miernym napätím, dialógmi…odporúčam ako ľahké čítanie.
Michaela –
Kniha. Ktoru clovek precita na jeden nadych. Plna roznych emocii… usmev, slzi, smutok, strach. To vsetko citi citatel ked drzi v rukach knihu od Hanky Repovej.