Striptér

Ukážka z knihy:

Je teplý podvečer, keď sa vraciam domov z práce. Oliver mi stihol zavolať a oznámiť, že ostáva na nočnej, lebo zaskakuje kolegu na pohotovosti. Zarazím sa, pretože som sa tešila, že uvarím večeru, zapálim sviečky a spravíme si romantický večer. Povolanie doktora však prináša aj takéto nečakané situácie a mne neostáva nič iné, len sa zmieriť s faktom, že v noci musím niekedy ostať sama.

Vykašlem sa na večeru, nezapálim ani sviečky, bude to nuda. Čo už! Vojdem do bytu, vyzujem sa a odkopnem topánky niekde do rohu. Premýšľam, čo s voľným večerom bez chlapa. Dám si sprchu, vleziem do postele a pozriem si film. Z mojich úvah ma vyruší zvonenie mobilu. Na displeji sa objaví Sandrino meno.

„Ahoj, drahá,“ ozve sa štebotavým hlasom. Ako obvykle, je plná energie.

„Neprídeš ku mne do baru? Dáme si drink a potom by sme mohli zájsť znovu na striptíz.“

„Zbláznila si sa?“ vyhŕknem.

„Viem, viem, Oliver bude nervózny, že zasa nie si doma.“

„O to nejde, dnes má nočnú a som sama.“

„Čože? Potom nemáš o čom uvažovať! Ideme si vyhodiť z kopýtka!“

„Sandra, zajtra pracujem.“

„No a? Veď nebudeme dlho. O polnoci sme doma! Sľubujem, žiadne žúrky do rána.“

„Ty si nedáš pokoj?“

„Melisa, prosím. Musím vidieť Marka. Chcem sa aspoň pokúsiť o nejaký kontakt s ním. Možno keď budeme vpredu a budem ho zvádzať pohľadom, tak si ma všimne.“

„Všetky ženy, čo tam budú, ho budú zvádzať pohľadom. Teda, ja sa nerátam. Ja som šťastne zadaná a nepotrebujem zvádzať iných chlapov.“

„Ak budem šťastne zadaná aj ja, dám ti pokoj so žúrovaním. Ale teraz mi musíš pomôcť!“

Povzdychnem si. Pred chvíľou som premýšľala, čo s načatým večerom. Na chvíľu by som mohla z domu vypadnúť, neubudne zo mňa. A Oliver sa nedozvie, že nie som doma. Niežeby som mu chcela klamať, no nemusí vedieť o každom mojom kroku.

„Tak dobre, o hodinu som pri tebe. No je to naposledy, čo idem na striptíz. Viac ma tam nedostaneš.“

Sandra zvýskne od radosti. Nie je podstatné, čo bude nabudúce, dôležité je, že ma teraz zlomila.

***

V hľadisku to poriadne vrie. Rozvášnené ženy vrieskajú, keď na pódium vyjde niekoľko mužov. Ja so Sandrou stojíme úplne vpredu, máme VIP vstupenky. Piati striptéri, oblečení v rôznych kostýmoch, robia rozruch už len svojou prítomnosťou. Svalnaté telá, perfektný tanec a vyzliekanie. Medzi nimi je aj Mark, ktorý má kostým policajta.

„Bože, je úžasný. Pozri sa na jeho telo!“ kričí Sandra.

Prevrátim oči. Neviem, čo je na Markovi iné ako na ostatných. Všetci majú svalnaté telo, sú sexi a výborne tancujú. Pozorne si obzriem každého z nich a vtom Sandru pochopím. Mark má v očiach niečo, čo ostatní nemajú. Akúsi zmyselnosť, dravosť, z ktorej ide dav do kolien. Vyzerá naozaj dobre, no i tak je nafúkaný. A presne takýchto nafúkancov som nikdy nemala rada.

Iba tam stojím, pozerám sa na bláznivú šou, na nahé zadky, ktoré všetci naraz ukážu a usmievam sa. Úkosom sledujem Sandru, ktorá hľadí na Marka ako paralyzovaná a odprisahala by som, že on sa v jednej chvíli na ňu pozrie a všimne si ju. Priblíži sa k nám celkom blízko a v divokom tanci sa niekoľkokrát zatočí.

Sandra zatají dych a ja ho po chvíli zatajím tiež. V krátkom momente totiž Mark o niečo zakopne a spadne z pódia. Vytreštím oči. Hudba stíchne, nastane chaos. Mark nevstáva zo zeme, všetci ho obkľučujú.

„Milujem vás, dievčatá, no myslím, že som si práve zlomil nohu!“ začujem jeho hlas.

„Je tu niekde doktor?“ spýta sa vyľakane ktorési dievča.

„Melisa, ty si zdravotná sestra, musíš mu pomôcť!“ tlačí ma Sandra dopredu. Je mojou povinnosťou aspoň sa na neho pozrieť.

Ak by som musela, pokúsila by som sa niekomu aj zachrániť život, no v takejto situácii som sa našťastie ešte neocitla.

„Pustite ma k nemu, som zdravotná sestra!“ prehluším dav fanúšičiek, ktoré Marka tuším zadusia. Konečne sa rozostúpia a ja k nemu prejdem. Naše oči sa stretnú. Má podobnú farbu očí ako ja. Belaso-modrú. Leží na zemi iba v spodnej bielizni a tvári sa nešťastne. Zohnem sa k nemu.

„Zomrel som a prišiel za mnou anjel?“ civie na mňa.

„Nie som anjel, len zdravotná sestra,“ odpoviem stroho a skontrolujem mu nohu.

„Zdá sa, že je naozaj zlomená,“ dotknem sa jeho svalnatého lýtka. Od bolesti mu šklbne lícom.

„Príšerne ma to bolí, no pri pohľade do vašich očí zabúdam na bolesť. Ste anjelsky krásna, sestrička.“

Z akéhosi dôvodu ma jeho slová iritujú a uhnem pred jeho pohľadom. Som viditeľne nervózna, ani neviem prečo. Nereagujem však na jeho rečičky, ktorými zaiste múti hlavu každej, postavím sa a otočím sa k ženskému publiku. Všetky sa ho chcú dotknúť, všetky mu chcú pomôcť.

„Musí ísť do nemocnice,“ poviem a predieram sa pomedzi dav preč. Je ich tam toľko, že toho chudáčika určite nenechajú trpieť. A mnohé z nich budú rady počúvať, aké majú krásne oči. Na svoje prekvapenie zistím, že Sandra kráča za mnou. Neostala pri Markovi?

„Melisa, počkaj, kam utekáš?“

„Šou sa predsa skončila,“ vyjdem von do teplej noci.

„Neskončila! Chcem sa s Markom rozprávať!“

„Choď za ním a rozprávaj sa, ja idem domov.“

„Čo ti hovoril?“

„Nič zaujímavé, len som zistila, že má zlomenú nohu. Zdá sa, že tak skoro vystupovať nebude,“ myknem plecom.

„Och, bože môj, je strašné, čo sa mu stalo. Idem teda za ním, možno mám poslednú šancu na rozhovor s ním! Nevrátiš sa tam so mnou?“

Nasadnem do auta, čím jej dám najavo, že s ňou nikam nejdem. Sandra sa vracia naspäť za Markom a ja jej vôbec nerozumiem. Okrem hory svalov nie je na tom chlapovi nič zaujímavé.

Naštartujem a vyrazím. Zakrátko cestou okolo mňa prejde auto s uboleným Markom na sedadle spolujazdca. Uškrniem sa. Playboy je zachránený.