Milovala som Araba

Ukážka z knihy: 

Rozvod a smrť matky Danielu hlboko zasiahli, no ešte vždy mala otca a syna, a preto musela žiť ďalej. Našla si prácu, Martinko chodil do školy. Lenže Augustín sa po smrti manželky veľmi zmenil. Odišiel z neho pokoj a nahradila ho nervozita a depresia.  Daniela cítila, že otec už nie je tým človekom, ktorým býval. Bývali síce spolu, no často na ňu kričal, vybuchoval pre maličkosti. I keď na jednej strane bol rád, že má pri sebe dcéru, na strane druhej sa nedokázal z ničoho tešiť. Daniela si myslela, že to chce zrejme čas, veď smrť jeho ženy ním poriadne otriasla. Po práci trávila čas so synom a písala si s kamarátkami na facebooku. Občas četovala aj s neznámymi mužmi a aspoň na chvíľu si spestrila dni.

Jedného dňa ju požiadal o priateľstvo zaujímavý muž. Zaujímavý preto, lebo sa volal Mohamed. Bol to Arab, ktorý pochádzal z Egypta. Daniela potvrdila žiadosť o priateľstvo a pomyslela si, že je super, keď si môže písať s ľuďmi z celého sveta. Na fotografii vyzeral sympaticky a napísal jej hneď, ako potvrdila priateľstvo. Keďže komunikoval v nemčine a ona nemecky nevedela, prekladala si to cez translátor.

Očarili ma tvoje oči, preto som ti musel napísať. Rád by som bol tvojím priateľom. No ak si zadaná, nerád by som mal problémy s tvojím mužom.

Musela sa usmiať.

Nie som zadaná, som voľná ako vták.

To je skvelé. Je mi cťou byť priateľom takej krásnej ženy.

Pocítila šteklenie v žalúdku. Už dlho jej nikto nelichotil. Všimla si, že Mohamed je od nej starší o štrnásť rokov. Nebol to žiaden nezrelý chlapec, ale muž, ktorý určite vie, čo chce. Netušila prečo, ale zaujal ju viac ako ostatní muži, ktorí jej písali.

Ďakujem, si milý.

Kto je ten malý chlapec, ktorý je s tebou na fotografiách?

To je môj syn z prvého manželstva. Som rozvedená.

Aj ja som rozvedený a rád by som ťa spoznal.

Si veľmi ďaleko. Azda by si za mnou neprišiel z Egypta?

Asi ťa prekvapím, ale už dlho žijem vo Viedni.

Naozaj? A čo tam robíš?

Som architekt.

Zaujímavé povolanie.

Aj ty by si ma rada spoznala osobne?

Uvidíme. Máme čas, nie?

Čas letí, nie je dobre dlho čakať a niečo odkladať. Si nádherná a inteligentná. Je to cítiť z tvojich slov.

Ďakujem.

Zajtra ti napíšem. Prajem ti pekné sny.

Aj ja tebe.

Myslela si, že sa viac neozve, no opak bol pravdou. Začali si intenzívne písať a virtuálne sa spoznávať. Tešila sa, keď príde domov z práce a vymení si s ním písmenká. Už si bez toho nevedela predstaviť ani deň, pretože pri písaní s Mohamedom dokonale relaxovala.

***

„Blázniš? Chceš sa stretnúť s Arabom? Chápem, že potrebuješ po rozvode rozptýlenie, ale s Arabom?“ čudovala sa Bianka, keď jej Daniela prezradila, že si píše s mužom z inej krajiny a majú v pláne sa stretnúť.

„Lenže on je iný ako ostatní muži,“ usmievala sa Daniela a znovu skontrolovala mobil. Ubehli už dva mesiace od začiatku ich virtuálneho vzťahu, preto si povedala, že je čas stretnúť sa s Mohamedom osobne.

„Ale, ale, niekto sa nám zamiloval. Chceš skončiť v háreme utláčaných žien? Dúfam, že máš moslimský svet naštudovaný.“

„Myslím, že by som mohla z islamu maturovať, no neboj sa, do Egypta s ním nepôjdem, žije vo Viedni.“

„Ale choď, a čo tam robí?“

„Je architekt.“

„Ehm. Ten bude určite zazobaný.“

„O to mi nejde. Veď vieš, aký som človek a že túžim po láske.“

„Škoda, že ja chlapom nedôverujem ako ty,“ zamyslela sa Bianka.

„Možno preto si stále sama.“

„Možno.“

„S mužmi zle a bez nich ešte horšie.“

„Asi máš pravdu. Musím už ísť. Drž sa, drahá, a daj vedieť, ako si s Mohamedom dopadla,“ Bianka sa rozlúčila a nastúpila do auta.

Daniele prišla správa na mobil. Od Mohameda.

„Ako sa má moja kráska?“

  „Trošku osamelo po práci.“

  „Pri mne sa nikdy nebudeš cítiť osamelo. Nemôžem sa dočkať, keď sa konečne stretneme.“

  „Priznám sa, že aj ja som na teba zvedavá, no som trochu nervózna zo stretnutia. Čo ak sa ti nebudem naživo páčiť?“

 „Daniela, si krásna žena a veľmi sa mi páčiš. Pri osobnom stretnutí ťa však budem môcť vidieť a objať. A možno aj pobozkať, ak mi to dovolíš. Budem počuť tvoj hlas a pozerať sa ti do očí. Dáme si kávu a porozprávame sa, potom spolu môžeme ísť na prechádzku.“

 „Ty si taký romantický.“

 „Pre teba všetko, miláčik. Lúčim sa s tebou a teším sa na teba.“

No mohla sa nezamilovať?

***

Daniela kráčala ku kaviarni, pred ktorou ju mal čakať Mohamed. Bola plná očakávania ako dopadne ich stretnutie. Najväčším problémom bol jazyk, no vďaka prekladaču v mobile to určite zvládne. Dnes si dala na výzore záležať. Obliekla si dlhé kvietkované šaty s decentným výstrihom, k tomu topánky na podpätku. Aby jej nebolo chladno, prehodila na seba kabátik. Vlasy mala rozpustené, v mäkkých vlnách jej pekne lemovali tvár a siahali až na chrbát.

Srdce jej podskočilo, keď ho zbadala. Mal na sebe modré džínsy a čiernu košeľu. Vyzeral ešte lepšie ako na fotografii. Zložil si slnečné okuliare a ich oči sa stretli. Usmiali sa na seba.

„Ahoj, Daniela,“ pozdravil sa nemecky.

„Ahoj, Mohamed,“ pozdravila s úsmevom aj ona jeho. Prepálil ju tmavým pohľadom, akí majú len muži exotického pôvodu. Zrazu spoza chrbta vytiahol kyticu červených ruží.

„Kvety pre teba.“

„Ďakujem, sú krásne.“

Privoňala si k nim a usmiala sa.

Sadli si na terasu. Než prišiel čašník, nespustili zo seba oči. Objednali si kávu a ďalej komunikovali cez prekladač, občas používali gestá, občas nejakému slovu aj porozumela.

„Som rád, že ťa konečne vidím osobne,“ naťukal do mobilu a ona si to preložila do slovenčiny. Ľutovala, že sa v škole neučila nemecký jazyk, no kto mohol vedieť, že jedného dňa stretne zaujímavého muža arabského pôvodu, s ktorým sa inak ako nemecky nedá rozprávať?

„Aj ja som rada,“ odpísala mu a preložila vetu do nemčiny. Hneď si ju po sebe prečítala. Bolo by fajn, keby z nemčiny pochytila aspoň niečo. Arabčina neprichádzala do úvahy kvôli písmu, ktorému vôbec nerozumela.

„V skutočnosti si ešte krajšia.“

Začervenala sa.

„Ďakujem. Ani ty nie si na zahodenie.“

Zasmial sa.

„A kde máš syna?“

„Je s mojím otcom. Nechcela som prísť na prvé rande so synom.“

„Chápem, no neprekážal by mi.“

Mohamed na ňu veľmi zapôsobil. Bol zdvorilý, milý a zahŕňal ju lichôtkami, ktorými jej rozbúšil srdce. Sympatie boli omnoho väčšie, ako očakávala. Cez internet si síce písali každý deň, no naživo jej stačil jeden deň, aby kvôli nemu stratila hlavu. Mohamed spĺňal všetky predpoklady muža, akého by chcela každá žena. Zdalo sa, že aj on je z nej úplne mimo. Zrazu ju neočakávane chytil za ruku a jemne pohladil po dlani. Sledoval, ako zareaguje, no Daniela sa neodtiahla. Sedela ako prikovaná a srdce jej búšilo, sťaby mala pätnásť a práve bola na rande s filmovou hviezdou. Strávili spolu takmer celý deň a ruka v ruke sa prechádzali po meste. Bolo to veľmi príjemné stretnutie. Dlho sa rozprávali o práci, o živote, o všetkom možnom, keď zrazu Mohamed zastal a vážne na ňu pozrel.

„Chcem ti položiť otázku a odpoveď je pre mňa veľmi dôležitá.“

„O čo ide?“ spýtavo na neho hľadela. Chvíľu váhal, no nakoniec vytiahol z vrecka malú škatuľku a otvoril ju.

„Vezmeš si ma?“

Zarazila sa. Uistila sa, či je veta správne preložená do slovenčiny, no všetko sedelo. S prižmúrenými očami pozrela na Mohameda. Uťahoval si z nej? Žiadal ju na prvom stretnutí o ruku? Iskry medzi nimi síce lietali, no toto bol pre ňu šok.

„To je nejaký vtip?“ spýtala sa ho s úsmevom. Možno ju iba skúša, i keď netušila, čo by tým sledoval.

„Ja nežartujem. Myslím to vážne, miláčik. Chcem byť tvojím manželom,“ usmieval sa.

„Ešte nikdy som nezažila, aby ma muž na prvom stretnutí žiadal o ruku. Si mi sympatický, ale nemôžem ti povedať áno. Teraz ešte nie, je priskoro.“

Danielina odpoveď Mohameda neprekvapila. Zrejme očakával odmietnutie, lebo zachoval absolútny pokoj. Chvíľu premýšľal a potom napísal.

„V Egypte je normálne, ak muž požiada o ruku ženu, ktorá sa mu páči. Ja som však trpezlivý. Vedela by si mi povedať, koľko času potrebuješ?“