Ukážka z knihy:
Bistro bolo príjemne útulné a skoro žiadni ľudia, čo mi úplne vyhovovalo. Sadli sme si k malému stolu v kúte. Takto sme mali súkromie a ja som sa trocha uvoľnila. Nevedela som z Damiena spustiť oči. Prišiel v pohodlných džínsach a košeli, ktorá sa mu veľmi hodila. Pohľad mal hravý a neskutočne sexi.
„Si nádherná žena,“ vydýchol a mne vyschlo v hrdle. Hrudník sa mi začal prudko dvíhať a mala som čo robiť, aby som sa na neho nevrhla. Zúfalo som túžila po jeho bozku. Jazykom som si prešla po perách a sklopila som zrak. Musela som sa ovládať.
„Toto mi nerob, prosím ťa, pretože tie raňajky si asi nedáme.“
Pozrela som na neho a v jeho tvári bolo vidieť túžbu. Bola som rada, že tieto muky neprežívam sama. Túto intímnu chvíľu prerušila čašníčka. Obzrela si Damiena a jej líca nabrali sýtočervenú farbu. Ani sa jej nečudujem. Bol to krásny muž. A v tomto momente tu bol so mnou. Veľa nechýbalo, aby som na ňu nehodila škodoradostný úsmev.
Som to ja ale potvora!
„Čo vám prinesiem?“ Jej otázka bola smerovaná k môjmu spoločníkovi. Na mňa sa ani nepozrela.
„Dáme si hrianky so šalátom a s mozzarellou. A na pitie minerálku.“
Otočil sa ku mne. „Môže byť?“
„Áno, ďakujem.“
Neprekážalo mi, že raňajky vybral on. Bola som mu za to vďačná, pretože ja by som sa určite nevedela rozhodnúť. Keď čašníčka odišla, Damien sa načiahol cez stôl a vzal moje ruky do svojich.
„Ako sa cítiš?“
„Dobre, prečo?“
„Hlava ťa ešte bolieva?“ zaujímal sa.
„Cítim sa dobre.“
„Tak to som rád. Povieš mi, keby sa niečo zmenilo, že?“
„Samozrejme,“ usmievala som sa ako slniečko. V jeho spoločnosti mi bolo úžasne. Bol milý a pozorný.
„A ako v práci? Vzala si si dovolenku?“
A je to tu znova. Musím sa dostať z tejto témy. Bojím sa hovoriť o svojej práci. Veď ktorý muž by chcel za priateľku striptérku?
„Nie. Je mi dobre, takže pôjdem do práce.“
„A čo vlastne robíš? Moju prácu poznáš a ja by som rád poznal tú tvoju.“
Bola som v koncoch. Sklonila som hlavu, lebo som sa nedokázala pozerať do jeho očí.
„Tracy, z čoho máš obavy?“
Stisol mi ruky, aby mi dal najavo, že sa nemám čoho báť. Rozhodla som sa, že mu to poviem. Buď teraz, alebo nikdy. Keby som to viac naťahovala, bolo by to asi iba horšie. Zodvihla som hlavu a v jeho tvári som zbadala očakávanie. Poriadne som sa nadýchla a spustila.
„Damien, vieš… Moja práca nie je jednou z tých, s ktorými sa dá chváliť. No mám ju rada a baví ma. Keď ti teraz poviem, čo robím, možno ťa už nikdy neuvidím.. No ak zostaneš, raz ti vyrozprávam svoj príbeh a verím, že ma pochopíš,“ celá som sa triasla.
„Určite to nie je také zlé. Tak mi to už povedz.“ Jeho úsmev stále pretrvával a vo mne narastala nervozita.
„Som striptérka.“
Tvár mi očervenela a dýchanie sa zrýchlilo. Damien stále sedel, čo vyzeralo ako dobré znamenie, ale na jeho tvári som nedokázala rozoznať, aké má pocity.
Nastalo dlhé ticho, ktoré narušila servírka.
„Vaša objednávka, pane.“
Jej usmiatu tvár by som teraz najradšej vyfackala, no ona predsa nemohla za to, čo prežívam. Moju nervozitu vystupňovala tým, že tanier predo mňa takmer šmarila, a na jeho tanieri by bola schopná podávať svoje prsia na šľahačke. Skláňala sa nad ním a akože oprašovala stôl. Tak toto bol vrchol.
„Mohli by ste si tie svoje prsia odniesť za pult? Môjmu priateľovi zacláňate vo výhľade na tie moje, ktoré tak veľmi miluje.“
Fúú, neviem či som to náhodou neprehnala, no nemala ma provokovať. Okamžite sa vystrela a stisla zuby. Pohľadom ma práve zabila a poriadne naštartovaná odišla od nášho stolu.
„Ty žiarliš!“ Damienova tvár prekypovala spokojnosťou. Žiadna otázka, ale konštatovanie
„Nie, nežiarlim, iba mi liezla totálne na nervy. Neznášam, keď sa niekto takto správa.“
„A ako sa správala?“
„Ako cundra. Absolútne jej neprekážalo, že tu sedím.“
„Si rozkošná, keď sa hneváš,“ hltal ma očami a dodal: „Vieš, že si mala pravdu v tom, čo si jej povedala?“
„Len som jej chcela dať najavo, aby sa nepchala tam, kde nie je miesto.“
„Myslím v tom o tvojich prsiach… Videl som ich síce iba raz a aj to v podprsenke, no nemôžem pre ne spávať.“ Žiadostivosť z neho priam sršala a ja som zacítila pálenie medzi stehnami.
Simona Rošková –
http://literarnalekarenusimony.blogspot.sk/2016/05/magalena-lunakova-stripterka.html