V objatí manžela

Ukážka z knihy

Usmeje sa tak pekne, ako to vie iba on, a ja na okamih zabudnem na priepasť, ktorá sa medzi nami objavila v deň mojej „zrady“. Zrazu nejestvuje nič, ako keby sa nikdy nič nestalo, akoby sme sa nikdy nerozišli. Normálne pocítim potrebu objať ho. Neurobím to však.
„Tiež to cítiš?“
Zatvárim sa nechápavo a do tváre mi stúpne teplo.
„To napätie, ktoré je medzi nami. Stále sa máme radi.“
„To nie je pravda. Budeš sa ženiť.“
„To nič neznamená. Ak dovolíš, rád by som ti dokázal, ako veľmi ťa stále ľúbim,“ prednesie pokojným tónom, no v pohľade má dravosť, ktorá ma núti mať sa na pozore. Keď vykročí naproti mne, prehltnem odvahu a cúvnem.
„Nehovor o láske, ak ťa niekde v meste čaká snúbenica,“ zamumlem cúvajúc kamsi dozadu, no on nezastavuje. „Prestaň. Stoj! Čo to…“
Polica za mnou zadrkoce, keď do nej narazím chrbtom a on ma obkľúči rukami. Som v pasci a kdesi v temných hlbinách môjho bytia sa mi táto pozícia páči. Rukou sa ho dotknem na hrudi s úmyslom držať si ho od tela, no je tak nebezpečne blízko, že prestávam uvažovať. Na chrbte ma tlačí nejaká kniha a na tvári ma páli jeho spaľujúci pohľad.
„Nezáleží na tom, čo sa stalo. Ľúbim ťa a ty budeš znova moja, či sa ti to páči, alebo nie.“
Zamračím sa. „Neprinútiš ma, aby som sa s tebou vyspala.“
Pousmeje sa. „Takto som to nemyslel,“ odvetí, a mne sa takmer podlomia kolená.
Keď je pri mne tak blízko, nedokážem sa na nič sústrediť a premýšľanie je doslova nereálne. Hľadí na mňa, bodá ma zelenými očami a medzi nami narastá čoraz silnejšie napätie. To sa mi prestáva páčiť, no beztak neurobím absolútne nič.
Náhle mám pred očami ten včerajšok, jeho pery na svojich a všetky úvahy o tom, že ho musím odstrčiť, sa rozplynú ako ranná rosa. Nechcem ho odstrčiť, chcem, aby bol ešte bližšie… aby sa ma konečne dotkol… pobozkal ma…
„Mal by si ma odviesť domov,“ zamumlem, kým ešte ako-tak myslím.
„Fajn,“ šepne a ten tichý šelest v jeho hlase ma zlomí ako krehkú oblátku. Stačí mu už iba nakloniť sa a moje prezieravé ja nahradí to odvážnejšie.
Prijmem jeho vlažné, mäkké pery a ruku, ktorá mu doteraz „bránila“ v priblížení sa, presuniem k šiji a nežne ho pohladím. Som stratená, bez vlastnej vôle, bez akejkoľvek logiky či rozumu.
Namiesto toho, aby som ho odstrčila, aby som zabránila pádu, ktorý zaiste príde, mu vychádzam v ústrety a opätujem jeho vášnivý útok. Úmysel zastaviť ho, kým je čas, je navždy pochovaný a ja sa nechávam unášať túžbou, ktorá prevažuje nad všetky obavy. Ani neviem ako, zrazu kráčame.
Sebastian cúva a mňa ťahá so sebou. Po chvíli zastane a zovrie mi tvár v dlaniach. „Dovoľ mi dokázať ti, ako veľmi ťa ľúbim.“
Srdce mi bije ako pneumatické kladivo, no túžim po ňom tak veľmi, že odmietnutie by ma azda aj zabilo. „Dokáž mi to,“ šepnem a on neváha už ani sekundu.
Rukami sa horúčkovito vrhne na moje telo a ani sa nenazdám, stojím pred ním úplne nahá. Poleje ma stud a inštinkt mi radí, aby som sa zahalila. On však moje ruky zastaví a prezrie si ma.
Som ako Eva v raji a on je moje zakázané jablko. Dotkne sa ma na brade a pridvihne mi hlavu. Vzhliadnem mu do očí a v tých jeho zazriem túžbu neuveriteľných rozmerov.
„Patríš len mne, Melany. Počuješ?“
„Áno,“ hlesnem zmámená magickým okamihom aj jeho slovami, a môj milovaný sa ku mne skloní. Pobozká ma na pery a ja sa začujem zastonať.
Rukami mi pohladí nahý chrbát a potom prsia, ktoré zovrie v dlaniach. Zrazu tancujeme, teda nie… otáča nás. Keď na mňa zľahka zatlačí, viem, čo chce.
Spustím sa dole a ľahneme si na obrovskú posteľ. Tam sa odo mňa odtiahne, zhodí zo seba tričko a hodí ho kamsi na zem.
„Takmer som zabudol, aká si nádherná,“ šepne s bolesťou v pohľade i v hlase, a očami putuje po mojom nahom tele. „Už nikdy viac ma nesmieš zradiť,“ precedí cez zuby a ja bez slova prikývnem. „Prisahaj!“
„Prisahám. Radšej zomriem, akoby som to mala zažiť znova,“ šepnem so slzami v očiach a on sa znova skloní a pobozká ma.
Spustí sa na mňa, ľahne si medzi moje rozkročené nohy a znova ma pobozká. Naše nahé telá spolu tancujú, vlnia sa a maznajú, pripomínajú to nádherné, čo medzi nami bolo, a spútavajú nás v minulosti.
Po chvíli mu moje pery už nestačia.
Putuje dole, spoznáva ústami každučký kúsok na mojom tele a ja sa mu vypínam v ústrety. Zrazu sa jeho hlava stratí medzi mojimi nohami a keď ma tam po prvý raz pobozká, zalapám po dychu. Ten nežný dotyk do mňa vyšle množstvo impulzov, ktoré nedokážem a ani neplánujem ignorovať.
Jeho nezbedný jazyk si razí cestu medzi polkami ohanbia a robí s mojim vzrušeným lonom neuveriteľné veci. Keď pridá ešte aj ruku a zvedavým prstom prenikne hlboko do mňa, zatvorím oči a úplne sa mu poddám. Prstom rytmicky stimuluje moje vzrušenie a tvrdým jazykom dráždi miestečko, ktoré ho spokojne víta.
A ja stúpam…
Rukami zovriem vankúšik pod hlavou a zadrapím sa doň nechtami. Mám chuť niekam sa zahryznúť, pretože slasť, ktorú do mňa vnáša, ma láme na kusy. Začínam sa chvieť. Jeho jazyk dokáže skutočné divy a pohyb jeho prsta… ach, bože…
Pridáva ďalší…
Strácam reč a moje podvedomie sa rozochveje rovnakou trýzňou ako ja. Hrdlom mi unikne hlasný ston a potom to príde. Začínam sa chvieť a teplo, ktoré mi horí v podbruší, zíde celkom dole, a ja prepadnem cez ten nádherný okraj a s pôžitkom a pocitom uvoľnenia vyvrcholím.
Spomalí pohyb prstov aj jazyka, nechá ma vychutnávať si to tak dlho, ako sa len dá, a potom sa jeho prsty vytratia. Jazykom zíde nižšie a jemne ho do mňa vsunie. Oblíže ma tak, ako keď zlizoval šľahačku a začne sa zdvíhať.
Nikam sa však nenáhli. Bozkami si značí cestu ponad môj vybičovaný púčik, cez podbrušie, pupok, pomedzi prsia, nevynechá ani jednu bradavku a potom sa konečne dočkám. Pobozká ma a ja z jeho pier cítim seba a jeho. Je to zvláštna príchuť lásky, ktorá ma rozpaľuje a podmaňuje zároveň. Pozrie sa mi do očí a jeho tvrdý penis sa zatlačí medzi moje nohy.
„Ľúbim ťa,“ šepne a mojim srdcom trhne.
Myslí to naozaj? Alebo je to len lesť, po ktorej príde krutá rana? Nech! Milujem ho a budem ho milovať do posledného výdychu, nech sa dnešná noc skončí akokoľvek.
„Aj ja ťa ľúbim. Viac ako svoj život.“
Viac slov už netreba.
Zatlačí na mňa kamennou a pritom zamatovo jemnou mužnosťou, a ja zalapám po dychu, keď ma naplní až po okraj. Telom mi prebehne oheň a príjemné šteklenie v mieche i žalúdku rozpáli moje zmysly do červena.
Hľadí na mňa, pozoruje ma, ako keby sa chcel uistiť, že som to skutočne ja a pomaly sa na mne vlní. Spočiatku nežne, opatrne, akoby sme sa milovali po prvý raz a potom zrýchli.
Topím sa v slasti, ktorú mi spôsobuje, a stonám do ticha. Berie si ma nutne a nežne zároveň a neprestáva, kým nevyletíme k vesmíru a neexplodujeme v divokom orgazme, ktorý nás navždy pohltí.
Potom padnem zo skaly a zrútim sa do temnoty, ktorá je mojim domovom, a on padne spolu so mnou. Tvári sa pritom tak nádherne, až mi to zoberie dych. Pozorujem tú milovanú tvár a pokúšam sa nepremeškať ani jediný okamih, ktorý sa mi ponúka.
Prestane sa hýbať a pohladí ma po líci. Palcom mi prejde po perách a usmeje sa. „Nijaká iná žena ťa nedokáže nahradiť, Melany. Nikdy.“ Nakrátko ma pobozká na pery a potom oprie svoje čelo o moje.
„Spávaš s Celine?“
Tá otázka je v tejto chvíli ako ľadová sprcha.
Odlepí svoje čelo od môjho a zarazene sa mi pozrie do tváre. „Je to predsa moja snúbenica.“
Tie slová ma prefackajú ako ranný mráz. Ľahne si vedľa mňa akoby o nič nešlo a pozrie do stropu. Zrazu je akýsi odmeraný, akoby to ani nebol ten muž, ktorý ma pred malou chvíľou s láskou bozkával a miloval sa so mnou. Zjavne ho moja otázka rozladila. Ako by aj nie, keď som ju položila v tej najnevhodnejšej chvíli. Toto som teda pokašľala, no to som celá ja. Mala som byť radšej ticho, no niečo nutkavé vo mne to potrebovalo vedieť.
Bolo naivné namýšľať si, že držal celibát ako ja. Spáva s Celine, veď je to zdravý muž a budú sa brať. To vedomie mi trhá srdce na kusy. Jediné, čo cítim, je bolesť, potupa a hnev. Vyhupnem sa do sedu a natiahnem pre svoje veci. Ležia na zemi, tak ako ich tam zhodil. To ho preberie ako šmahom ruky.
„Čo to robíš?“ šepne za mnou. Tiež si sadne, no on sa obliekať nechystá.
„Bola to chyba.“ Ako som mohla až tak veľmi klesnúť? Práve som mu dovolila urobiť zo seba jeho milenku. Obyčajnú naivnú milenku na voľné chvíle. Vyskočím na nohy, natiahnem na seba nohavičky a nohavice a potom sa začnem obúvať.
„Melany, počkaj.“ Postaví sa na nohy a rýchlo na seba nahádže šaty.
„Bola to chyba. Toto všetko… Bože, ja som taká sprostá.“
„Mel, počkaj. Chceli sme to predsa obaja.“
Otočím sa k nemu a bodnem do neho hnevlivé oči. „Áno, chceli, no za akú cenu?“
„Čože?“ Nechápe.
„Si zasnúbený a budeš sa ženiť. Len si ma využil.“
„To nemyslíš vážne,“ vybuchne nahnevane.
„Myslím to vážne. Vyspal si sa so mnou a teraz sa vrátiš domov k svojej snúbenici a budete spolu plánovať svadbu.“
„Nerátal som s tým, že sa dnes spolu vyspíme.“
„Netrep. Pre čo iné by si ma vzal práve sem? A ja hlupaňa som sa nechala zviesť.“
„Och, áno, ja som ťa takmer hodinu presviedčal. Veď ty si sa vôbec nebránila.“
V tom okamihu zaznie hlasné PRÁSK! Dávam mu facku, až mu trhne hlavou, a tá rana ho nadobro utíši. „Ty pokrytecký špinavec! Nikdy viac so mnou takýmto tónom nehovor, pretože nevieš pravdu. Ty ani len netušíš, ako to s Kyleom naozaj bolo.“