V objatí manžela

Pristúpi ku mne a pohladí ma rukou po tvári. „Celine nie je môj jediný nepriateľ, Melany, a ty to vieš. Teraz nenarážam na nijakú konkrétnu osobu, len sa ti snažím povedať, že po svete chodia ľudia, ktorým sa nemusím páčiť. Rozumieš?“

Prikývnem a hoci sa o tomto naozaj nechcem baviť, má pravdu. Mnohí ľudia ho odsudzujú, a to len preto, že je bohatý a ľudská predstavivosť je neskutočne rozmanitá. I ja sama som patrila do skupiny, ktorá ho považovala za zotročovateľa. Teraz už viem, ako veľmi som sa v ňom zmýlila.

„Preto som sa postaral o to, že ak by sa mi niečo stalo, a je jedno čo, ty dostaneš všetok môj majetok.“

„Tebe sa nič nestane, Sebastian. Nehovorme o tom.“

„Ty si s tým začala.“

„A čo ak som len zlatokopka?“

Uškrnie sa. „Ak by si ňou bola, neoženil by som sa s tebou. Dvakrát,“ dodáva napokon pobavene a ja sa na neho usmejem. „Teraz nechcem riešiť pracovné záležitosti, Melany. Toto je naša svadobná cesta a ja by som ju celkom rád strávil v posteli. S tebou.“

Usmejem sa ešte viac. Toto mi lichotí, ibaže jeho slová ma vracajú do reality a ja si uvedomím, že stále niektorým veciam nerozumiem. „Sebastian, nemali sme dnes odletieť do Benátok?“

„Mali,“ povie pokojne a znova ma berie za ruku a ťahá k dverám na svojej kajute.

Alebo mojej?

Toto je naozaj diskutabilné, no teraz naspäť k meritu veci. Jeho odpoveď mi nestačí.

„A?“

„A nejdeme.“ Otvorí dvere na svojej kajute a vtiahne ma dnu. Pocítim, ako sa loď pohne a jemne to nami zakolíše. Stále ničomu nerozumiem a aj ten zvyšok mysle, ktorý mi doteraz slúžil, sa vytráca, keď zbadám izbu, pretože to, čo v nej vidím…

Som v šoku a moje podvedomie po dlhej dobe znova stratilo dar reči.

Po zemi a vlastne všade, vrátane postele, sú porozhadzované lupienky z ruží a izbu osvetľuje iba niekoľko sviečok, rozložených po kajute. Na komode pri stene je položené naše obľúbené víno a dva poháre. Čeľusť mi padá k podlahe a kotúľa sa až pod posteľ. Nedokážem dýchať a moja myseľ si šla dať šlofíka míle odtiaľto a mne zostáva len dúfať, že sa ešte niekedy vráti.

„Och, môj Bože,“ len toľko stihnem zašepkať a dve mocné ruky sa ku mne zozadu nežne privinú.

„Páči sa ti to?“ Môj manžel ma pobozká na obnažené rameno a ja zatajím dych. Perami putuje vyššie, až za ucho, a keď vsaje môj ušný lalôčik, zalapám po dychu.

„Je to nádherné. A vraj nie si romantik.“

Počujem, ako sa ticho zasmeje. „Možno začínam byť a sám zostávam v šoku, pretože zisťujem, že sa mi to páči. Hlavne zbožňujem tú časť, kedy vytreštíš oči a s pootvorenou pusou prežívaš prvotný šok.“

„Naozaj?“

„Áno. Chceš, aby som ťa v tých lupeňoch pomiloval?“

Pomiloval… Ach… z jeho pier znie to nežné slovo tak nádherne, až strácam súdnosť, ktorú teraz vlastne ani nepotrebujem. A keď si predstavím, ako ma do tých lupeňov skladá…. „Áno.“

Pobozká ma za ucho a ja privriem oči. Vychutnávam si to a pokúšam sa nestratiť rovnováhu, pretože moje nohy sa podo mnou začínajú zradne chvieť.

„Myslela som si, že našu svadobnú cestu strávime v Benátkach.“

„Pôvodne to tak malo byť, no ty máš rada prekvapenia v mojom podaní, preto som sa rozhodol pre zmenu,“ šepne a zatiaľ čo ústami nežne bozkáva moju šiju, rukami mi pomaly sťahuje zips vzadu na šatách.

„Kam vlastne ideme?“

„To je prekvapenie.“

Jeho pery v kombinácii s pomalým sťahovaním zipsu na chrbte ma zbavujú myšlienok. To, čo mi robí na krku, mi vysiela do tela šteklivé impulzy a ja sa pod tým maznaním začínam strácať.

Páči sa mi to. Presne takto to chcem. Nežne… vášnivo… strhujúco… pomaly…

Jemné strnisko, ktoré tam dnes ráno nebolo, ma dráždivo škrabká na pokožke a to všetko mi vstrekuje do žíl trýzeň, ktorú nemienim ignorovať.

Práve naopak.

Slastne si to vychutnávam a nijako sa tým netajím. Je to vzrušujúce. Zakloním hlavu do strany, aby mal lepší prístup, a jazykom si zvlhčím dychom vysušené pery.

„Schovaj ten jazyk, ináč skončím s nežnosťami,“ pošteklí ma dychom na šiji a ja sa zachvejem.

Jedna časť, tá temná a nebezpečne nevyspytateľná, kričí áno, prosím, no tá druhá dnes túži po maznaní a láskaní, ktoré sa mi nikdy nepreje. Vychutnávam si jeho pery a jemné škrabkanie na krku a znova tam dole precitám.

Ústami zamieri k mojej sánke, potom k lícu a ja k nemu inštinktívne otáčam tvár. Až ma pobozká na kútik pier, pootvorím ich v tichom pozvaní a on ma príjme. Pobozká ma a rukami zájde k tenkým ramienkam na letných šatách. Ukazovákmi zavadí o ramienka, potiahne do strany a ľahučké ramienka belasých šiat mi skĺznu z pliec. Potom už iba zatiahne za nariasenú sukničku a šaty sa znesú na zem ako jemné páperie. Okolo nôh mi vytvoria vzdušné mračná a ja zostávam odetá iba do pokožky a tenkých tangáčikov, ktoré viac odhaľujú ako zahaľujú.

Môj manžel putuje rukami hore k mojim bokom a opatrne ma za ne zovrie.

„Máš tú najjemnejšiu pokožku, miláčik. Nedokážem sa jej nabažiť.“

Moje podvedomie si zhrýza spodnú peru a plazí sa po zemi celé dychtivé a vzrušené. Ja si so zavretými očami vychutnávam horúce ruky svojho manžela, ktoré mi majetnícky zvierajú boky a pripomínajú mi, že patria mužovi, ktorému patrí celé moje telo, duša, myseľ aj srdce.

Som jeho. Navždy a definitívne.

Opätovne sa skloní k môjmu ramenu, privonia mi k vlasom a zhlboka sa nadýchne.

„Milujem tvoju vôňu, Melany,“ zašepoce a pošteklí ma perami na šiji. „Tvoju jemnú pokožku,“ pokračuje ďalej a v mojom vnútri sa všetko začína otriasať, „tvoje telo…“ dá mi bozk na plece a rukami mi zablúdi po tele, „tvoje prsia…“ hlása a putuje rukami cez moje poprsie a smeruje nadol, „bruško… boky…“ šepoce a rukami mi pritom prechádza po tele a privádza ma do tichého šialenstva. Keď nakoniec zovrie moju ženskosť, mám chuť stonať blahom.

To, že to aj robím, si uvedomím, až začujem vlastný ston, ktorý sa mi zradcovsky prederie cez hrdlo. Pravačkou pomaly zovrie moje lono, jemne pomasíruje a keď vkĺzne pod tenučkú látku nohavičiek a prstami mi rozdelí polovičky ohanbia, zachvejú sa mi nohy.

„Rozkroč sa, len jemne,“ šepne roztúžene a ja robím, ako ma inštruuje. „To je ono,“ zapradie a keď je rukou presne na mieste, ukazovákom a prstenníkom si ma jemne otvorí a prostredníkom do mňa vstúpi.

Znova zastonám a zalapám po dychu. Je to také nádherné, také iskrivé a vzrušujúce. Vlastné nohy sa podo mnou začínajú zradne triasť, no snažím sa udržať. Vstupuje do mňa pomaly a opatrne a ja si to vychutnávam plnými dúškami, rovnako, ako si vychutnávam masírovanie na ľavom prsníku. Potom jemne zovrie bradavku medzi palec a ukazovák a zatiahne.

Preletí mnou zachvenie a jeho ruka, spoznávajúca vlhké miestečko medzi mojimi nohami, zmizne.

„Otoč sa,“ prikáže dráždivým hlasom, ktorého sila sa mi odrazí presne TAM a ja jednoducho nedokážem odmietnuť.

Omámená jeho maznavo dráždivým hlasom aj dotykmi sa otočím a vzhliadnem mu do tváre. Začervenám sa, pretože to by som nebola ja, ak by som sa nečervenala už len preto, že nemám podprsenku a naše pohľady sa stretnú.

Môj krásny manžel sa na mňa zamilovane usmeje a prezrie si ma. Cítim rozpaky, no tvárim sa nebojácne. Som predsa jeho manželka. Hanblivosť by mala byť už dávno pasé.

Lenže nie je…

Položí mi ruky na boky a pohne perami. „Si prekrásna žena, Melany,“ povie roztúžene a ja zahorím ako vatra. „A si len moja.“

„Len tvoja,“ odriekam ako v hypnóze, ako keby som nemala vlastnú vôľu, no to mi teraz nevadí. Nepotrebujem ju. Tak či tak ju pri ňom rada posielam kadeľahšie, pretože milujem, keď ma riadi.

„Navždy. Rozumieš?“

„To isté žiadam naspäť.“