Vidiecka princezná

Charity sa nenápadne presunula ku stolu s občerstvením a skúšala všetko, čo jej prišlo pod ruku. Údený jazyk bol chutný, i keď na jej vkus príliš presolený, no darovanému koňovi na zuby nehľadela. Vzala si ešte jedno sústo a preložila ho plneným paštrnákom. Ukrojila si i kus pečeného zemiaku s akosi rybou a sladkou omáčkou, a po očku poškuľovala po lákavo vyzerajúcom pečenom prasati. Škoda, že ešte nikto neodkrojil ani kúsok. Nechcela vyzerať nedočkavo a dať miestnym zámienku, aby sa jej vysmievali. Bola chudobná, ale mala svoju hrdosť. Vzala si vidličku a ochutnala z ďalšej misy. Keď zahryzla do zvláštne sa trasúcej peny, skrivila tvár. Chuťové poháriky nedokázali identifikovať nechutne vláčnu a horkastú chuť. Nielenže jej mala plné ústa, ale nedokázala sa prinútiť prehltnúť ani sústo. Kto len môže takúto odpornosť ponúkať hosťom? Rozhliadala sa okolo seba a hľadala obrúsok či tanierik, kam by sústo mohla vypľuť.
„Á, Charity, hlad ťa dohnal? Dúfam, že necháš niečo i nám ostatným.“
Pri piskľavom hlase Pepper Malowej zamrzla na mieste. Otočila sa a venovala jej otrávený pohľad.
„Kde máš svojho gavaliera?“ Slečna Malowá sa nevinne rozhliadala, akoby čakala, že pán Huntington vyskočí spod stola a zvolá „tadá“!
Charity stisla pery a pokúšala sa príliš nevraštiť tvár. Ešteže prišla táto sestra a nie tá navoňavkovaná. Pri nej by sa určite neovládla a obsah v ústach by jej vrhla doslova k nohám. Znudene zodvihla obočie, aby aspoň posunkom reagovala na otázku.
Pepper prekvapene pritisla svoju mierne tučnú ruku na hruď.
„Čože? Ty mi nič nepovieš?“
Charity však mala opačný problém. Čoraz viac jej v ústach horkla pena a mala čo robiť, aby ju tam i udržala. Zrak jej padol na obrúsky za Pepper. Prečo si ich musela všimnúť až teraz?!
„Charity som v šoku! Jediné zaujímavé na tebe bol tvoj nekontrolovateľný jazyk. Bez neho si ešte nudnejšia a bezvýznamnejšia.“ Nato sa k Charity otočila chrbtom a rukou mávla na svojich prisluhovačov.
To tak potrebovala, nechať sa urážať bandou slabochov bez vlastného názoru. Rýchlo sa načiahla za obrúskom, nedbajúc, že strčila lakťom do Pepper, ktorá sa zapotácala a musela spraviť krok, aby udržala rovnováhu. Otočila sa chrbtom a hnusnú penu do neho vypľula. Bleskovo si utrela tvár a obrúsok šmahom ruky hodila pod stôl skôr, ako sa Pepper otočila a zlostne na ňu ukázala prstom.
„Ty! Takmer si ma zrazila z nôh.“ Rýchlo skontrolovala svoj prehnane vyčačkaný odev z bieleho saténu, ktorý sa jej ale vôbec nehodil, keďže už dávno nebola dievčaťom v rozpuku, a nahnevane na ňu zazerala.
„Och, prečo s ňou márniš čas,“ podotkla druhá sestra, s ktorej príchodom zavanul i nepríjemný zápach drahocenného parfumu. Charity skrčila nos. Znova sa okolo nich nazbieral hlúčik miestnych chlapcov a zvedavo sa prizerali.
Charity si v duchu povzdychla. Toto sa nikdy nezmení. Tí, ktorí si myslia, že sú vyššie postavení, budú vždy urážať tých, o ktorých si myslia, že sú nižšie postavení, rovnako ako sa budú líškať tým nad nimi. Nezmyselný kolotoč.
„Neverila by si, drahá sestra, ale naša Charity prišla o reč,“ informovala Pepper prehnane teatrálne. Florence s prehnaným gestom nasala vzduch do pľúc a zamrkala mihalnicami, pričom Charity mala podozrenie, že s každým jedným žmurknutím z nej opadne i nános púdru.
„Naozaj? V tom prípade dovoľ, aby som ti konečne povedala to, čo si všetci myslíme. Si úbohá a nikto ťa tu nechce. Nielen tu,“ Florence s rozmachom ruky ukázala na takmer celú sálu, „ale v celom meste. Najlepšie by bolo, keby si sa odtiaľto raz a navždy stratila. Si nikto, Charity, a svojou prítomnosťou urážaš nás, i jeho milosť so sprievodom,“ dokončila výsmešne, načo skupinka okolo nej spokojne pokyvovala hlavami.
Charity naprázdno preglgla. Rýchlo zrakom prebehla po prítomných, no všetci sa na ňu dívali, akoby nebola ničím iným, len špinou na ich fajnových topánkach. Potláčajúc chvenie zaťala päste a vystrela bradu, i keď ju to stálo značné úsilie. Vtom jej oči spočinuli na urastenom mužovi v jednoduchom tmavom obleku, ktorý ju sústredene pozoroval. Peter musel začuť, čo jej práve povedali, pretože sa zamračil, niečo podotkol svojim spoločníkom, ktorí sa na ňu ihneď pozreli s obavami v očiach, a predierajúc sa davom vykročil ku nej.
Och! Toľká potupa. Skôr, akoby sa úplne strápnila a mala sa postaviť zoči-voči Petrovi O´Nellovi, pozrela na obe sestry.
„Mohla by som povedať niečo rovnako tupé ako ste vy dve, ale načo vás urážať, keď Boh to už urobil za mňa.“ Odfrkla si, obe si prezrela veľavýznamným pohľadom a ustúpila, akoby sa ich nechcela čo i len dotknúť. Zvrtla sa na päte a nenáhlivo hľadala najbližší východ.
Len pomaly! Len pomaly! Opakovala si celý čas v duchu, hoci zo všetkého najviac sa túžila rozbehnúť smerom von.
Keď konečne zbadala dvere, prinútila sa zastať a vziať si pohár vína. Odpila si, aby ukázala, že sa jej slová sestier nedotkli, pričom v duchu vďačila za toľkú tlačenicu. Trasúcou sa rukou si dopriala ešte jeden dúšok, aby nenápadne skontrolovala vzdialenosť medzi ňou, Pepper, Florence a Petrom. Našťastie, nepodarilo sa mu dostať až k nej, pretože ho k sebe stiahla Pepper, a rozrušene mu gestikulovala pred tvárou.
Nuž, teraz už vedela, s ktorou sestrou sa včera v noci stretol. Pichlo ju v hrudi a do očí sa jej natisli slzy. Odmietala sa im však poddať. S chvejúcimi sa prstami odložila pohár a zamierila k východu. Len čo sa ocitla na ulici, zhlboka sa nadýchla. Striaslo ju od nočného chladu a uvedomila si, že svoj šál nechala na stoličke. Nerozhodne sa otočila k oknám, odkiaľ k nej doliehali zvuky hudby a rozhovorov, a zadívala sa do vnútra. Podvedome však hľadala konkrétneho človeka. Našla ho okamžite. Stále postával pri sestrách Malowých a voľačo im hovoril. Nato sa Pepper zachichotala a zľahka ho pohladila po ramene.
Charity prišlo zle od žalúdka. Musel počuť, čo jej povedali, a i napriek tomu sa s nimi zhováral, akoby sa nechumelilo. Stal sa z neho rovnaký pokrytec, ako všetci ostatní. Prudko sa nadýchla a zamierila na cestu. Rukami si objala trup a rezko kráčala ku svojej chalupe. V meste panovala tma a ticho. Iste, veď všetci boli u pani Legreiovej. Minula bývalý obchod Petra a Hannah O’Nellovcov, potom krajčírstvo a mäsiarstvo, a napokon zamierila na cestu smerujúcu von z mesta. Z krčmy od Wilbrugsa k nej doliehali hlasy. Takže nie je jediná, kto sa nezúčastňuje miestnej oslavy. Urazene kráčala ďalej, keď sa k nej načiahla ruka, a prudko ju stiahla z cesty.