Zamiluj sa do mňa

Ukážka z knihy:

Môj denníček!

   Prepáč, že som ti už druhý deň nenapísala, ale nemala som čas. V práci je rušno a nestíham. Nestíham ani obedovať. Do mesiaca musíme stihnúť zariadiť hotel a sme na štvrtom poschodí. Nechcem, aby toho mal Phillip veľa, a tak sa snažím stihnúť čo najviac. Phillip je však skvelý, neviem, čo by som bez neho robila. To mi pripomína, že sa musím poďakovať Parkerovi. Dosť o práci!

   Musím sa ti s niečím zveriť. Nepovedala som to nikomu. Viem, nemala som komu, ale volala som s Markom a nepovedala som mu to. Fajn, prejdem k veci.

   Stretla som Paula, skôr zrazila som Paula, a on sa mi zapáčil. Pýtaš sa, kto je Paul? Sama neviem. Zoznámili sme sa pred chvíľou, skrýval sa pred novinármi. Pobozkal ma. Spravil to len kvôli tomu, aby ho nevideli, ale aj tak. Ten bozk bol iný, iný ako bozky od Marka. Bol taký sladký a ja naň neviem zabudnúť… pri tejto vete sa cítila tak previnilo, až ju to pichalo pri srdci. Viem, viem, viem, idem sa vydávať, ale… povzdychla si utrápene a hrýzla si pritom do spodnej pery. Dosť! Jeden bezvýznamný bozk ma nemôže rozladiť. Milujem Marka a bodka. Napísala poslednú vetu, dlho na ňu ešte pozerala a zdalo sa jej, akoby tie slová boli starou frázou, ktorá sa vždy opakuje. Akoby tým, že ich napísala, chcela presvedčiť seba a všetkých, aj samotný denník, že to tak naozaj je.

Neverila v lásku na prvý pohľad. No teraz sa v nej niečo búrilo. Akoby chcelo zmeniť to, v čo celý život verila. Jej pocity boli zmiešané a nerozumela im. Tie pocity boli pre ňu neznáme. S Markom sa pozná tak dlho, ako s Mary a Parkerom. Ich matky boli najlepšími kamarátkami. Rástli spolu, kamarátili sa, hrávali sa spolu. Až na konci strednej sa dali dokopy a uvedomili si, že sa ľúbia. Ich rodičia boli z ich vzťahu nadšení a túžili po tom, aby boli ich deti spolu.

Čo je to so mnou? Z nočného stolíka si vzala fotku, kde bola spolu s Markom odfotená pred internátom. Bol to ich prvý deň na vysokej. Za nimi sa týčili veľké budovy s množstvom okien. Všade pobehovali študenti s kuframi a uplakanými mamami. To sa však nedalo veľmi rozoznať. Fotil ich vtedy Parker, ktorý na rovnakej škole začal s fotografovaním. Musela sa pousmiať nad tou spomienkou. Fotil ich asi na trikrát, lebo zakaždým bola fotka rozmazaná, alebo im do záberu niekto skočil. Vtedy ešte nebol taký skvelý, ako teraz. Zachránil to tým, že rozmazal pozadie za nimi.

Ďalšiu fotku z tohto dňa mala s Mary a Parkerom. Všetci ako čerství vysokoškoláci, vysmiati až po uši. Boli šťastní, že sa nemuseli rozlúčiť a že si vybrali rovnakú univerzitu. Ostali tak vo svojom rodnom meste.

„Budúci fotograf, dizajnérka a návrhárka,“ povedala Vicky, keď uvidela na displeji seba a svojich dvoch najlepších priateľov.

„Už nám chýbaš len ty,“ zahlásil Parker a potľapkal Marka po ramene. Boli najlepšími priateľmi, no len do času, kým obaja nenastúpili do školy. Mark sa vybral na opačný koniec „sveta“ za právom, ktoré ho odmalička zaujímalo. Išiel v šľapajach svojich rodičov.

„Mňa čaká niečo iné.“

„Právo, vieme,“ zagánila naňho Mary. Vicky len pokrútila hlavou. Vždy sa doťahovali a navzájom na seba gánili. Dvaja ľudia, ktorých milovala, sa nemali radi. Nechápala to.

„Budeš mi chýbať, zlatko,“ pobozkal ju na nos a usmial sa na ňu.

„Aj ty mne. Sú to len štyri mesiace,“ šepla, „na Vianoce sme spolu,“ povedala nadšenejšie.

„Hrdličky, je čas sa rozlúčiť,“ súrila ich Mary.

„Fajn. Ľúbim ťa,“  pobozkal ju jemne na pery a pomaly sa začal vzďaľovať. Vicky naňho pozrela so slzami na krajíčku, zato Mary sa ako vždy mračila.

„Aj teba, bacuľka Mary,“ uškrnul sa a odišiel po chodníku k autu.

„Ako ho ja nemám rada,“ zamrmlala a ťahala uslzenú kamarátku do budovy.

Pri tejto spomienke sa jej na tvári zjavil úsmev. Zahrialo ju to pri srdci. Ešte raz pozrela na fotografiu. Mark na nej vyzeral inak ako teraz. Ona sa veľmi nezmenila. Vždy bola vysmiata a mierne strelená. Ale on – uvoľnený a pokojný výraz v ňom dnes už nevidela. Odkedy dostal miesto v právnickej firme, v ktorej pracoval po boku svojich rodičov a vyznamenal sa skvelými právnickými znalosťami, stal sa príliš strnulým a bezchybným. Tento Mark sa jej až tak veľmi nepáčil. Bola pri ňom ako zrnko strateného maku.

Na chvíľu zahodila myšlienky na Marka a predstavila si, ako by to vyzeralo pri Paulovi. Bol očividne spontánny a mierne strelený – tak, ako ona. Už len tým, ako sa schovával pred novinármi a používal repliky z filmov, ju upútal. Bol šarmantný a nesnažil sa byť dokonalým. S ním by to bolo iné. Všetko by bolo iné. Jej srdce sa pri spomienke naňho okamžite rozbúchalo. Vzdychla si. Videla ho len raz, no stačilo to, aby sa jej zaryl do srdca. Padol jej do oka. Podstatné však bolo to, že naňho nemohla prestať myslieť. Jeho obraz jej utkvel v pamäti, odkiaľ ho nedokázala len tak vymazať.

S hlavou plnou myšlienok a pocitov nakoniec zaspala.