Aj TEBA dostanem!

Ukážka z knihy:

Tá malá blondína s úzkou pičkou mi vstúpila do života príliš neskoro. Teda, na úzke pičky nikdy nie je neskoro – ideálne by bolo umrieť s vtákom zasunutým do jednej takej, ale chápete, ja som akurát dovŕšil tridsaťosem a ona tej jari zmaturovala. Čo už z toho mohlo byť, okrem dramatickej dohry na psychiatrickom oddelení fakultnej nemocnice?

Myslím, že jej problém spočíval v tom, že začala priskoro masturbovať.

Keď máte osem, treba sa venovať hrám so spolužiačkami a mobilu, alebo čo sa dnes v tom veku robí. Ale ona nie, ona to akurát robila sebe. V pohode tú informáciu na mňa vybalila, sotva sme sa zoznámili na Facebooku – po toľkých rokoch ju to vraj prestalo baviť a potrebuje dobrého veľkého kára.

Zaklopala na správnej adrese.

Pravda, keď bude po všetkom, určite napíše o mojom fasovi v básni (zabudol som sa zmieniť, že bola poetka). Napíše, že predstavuje „slušný európsky nadpriemer“, ale to mne celkom stačí, veď ešte aby sa človek trápil, že ho nevie poriadne uskladniť v trenkách.

Než sa dostanem k jadru veci, a tomu verte, že budete pohoršení a zároveň nadržaní ako psi, musím spomenúť, že chovala dvoch čiernych kocúrov. Sústavne ich nakrúcala a videá postovala na sociálne siete.

Jeden sa volal Fridrich, po Engelsovi (okrem toho, že bola poetka, bola aj socialistka), druhý Dietrich po jej najlepšom priateľovi, nemeckom teplošovi, ktorému som raz skoro prijebal. Nie za to, že bol buzerant, proste za to, že bol po ruke a mal talent nasierať ľudí.

Sústavne tých kocúrov mojkala, škrabkala dlhými nechtami s neónovým lakom za ušami, až blažene privierali oči. Človek nemusí mať diplom zo psychoanalýzy, aby si dal dve a dve dokopy: problém s vlastnou sexualitou, jej prežívaním a citovou angažovanosťou k druhému pohlaviu.

Vlastne by ma neprekvapilo, keby si na pošvu naliala teplé mlieko, a nechala tie čierne potvory ju poriadne vylízať.

Malo mi zapnúť už vtedy, ako to celé bude, ale keď vám začne hanebné fotky posielať hentaká kosť (okrem toho, že bola poetka a socialistka, tiež jazdila na koni), neriešite nič iné, len ako čo najviac skrátiť časový interval, v ktorom ho do nej zasuniete. Takže som sa vyhol analytickým otázkam ohľadom jej podivnej, pokrútenej, perverznej povahy, a proste sa snažil ju namotať ako najviac to šlo.

Veľmi som sa snažiť nemusel – to dievča malo medzi nohami horúcu pec, ktorá potrebovala akútne schladiť mliečnym vodopádom, ak si rozumieme. A tak všetku iniciatívu vyvinula ona sama.

Toho leta som motal asi šesť báb naraz, prevažne cez čet. Štatistika hovorí jasne – ak chcete nejakú uloviť, musíte najprv rozhodiť siete. Iba naivka alebo sentimentálna povaha bude dobýjať jednu jedinú bránu. Baby sú ako rizikové fondy, treba si rovnomerne rozložiť svoje energetické investície do nich.

Ale ostaňme nateraz pri Marhuľke (jej pravé meno si z pochopiteľných dôvodov nechám pre seba). Počujte, rozdali sme si to v posteli mojich rodičov, ktorí boli v čase jej návštevy práve v zahraničí. Kričala ako primadona, keď som ju prstoval. Kričala tak nahlas, až som sa bál, či nezobudí celú ulicu.

Ako som ju trtkal, opakovala dookola: „Panebože! Panebože!“

A ešte: „Čo mi to robíš, čo mi to robíš?“

Normálne som na chvíľu odvrátil hlavu, aby nevidela, že sa smejem.

Bola to úzka pička, to vám poviem. Ledva som sa do nej vošiel a prst tam vošiel tiež iba jeden. Kým som ju prstoval prostredníkom, palec putoval do kakáča. Nie celý, ale hladil som jej ho tesne pod povrchom, kde je sliznica najcitlivejšia.

Sama povedala: „Rob si so mnou, čo len chceš…“

Jasné, po niekoľkých borovičkách a dvoch fľašiach vína, ale aj tak, bola to povoľná kundička.

Ľúbilo sa jej, že som starší chlap – tu inak opäť vidíme psychosexuálny problém, ale opäť sa vyhnime analýze, nakoniec, toto je príbeh, nie vedecká dizertácia. Mne sa zas ľúbilo, že hoci mám vyše sto kilo, strie a chýba mi vpravo hore jeden zub, ponúkla sa mi na podnose takáto samica prvej akosti. Kurva, pokožku mala hebkú ako bábätko! Nikde žiadna nerovnosť. Ani len materské znamienko som neobjavil! Afrodita made in stredoeurópska pôrodná stanica. A tie oblé ramená, čo tak rada odhaľovala…