Nečakaná diagnóza

Ukážka z knihy:

Noc bola ešte ťažšia ako minulá. Prehadzoval sa v posteli, ktorá mu zrazu pripadala priveľká, a márne sa snažil nájsť odpovede na otázky, aká baktéria mohla spôsobiť Petrovu chorobu, a kde s ňou prišiel do styku. Ledva sa dočkal rána. Zdalo sa mu, že nespal ani minútu, no medzi neustálymi kontrolami do tmy svietiacich zelených číslic rádiobudíka a mobilu ho predsa len občas premohol krátky a nepokojný spánok.
Vlažná a osviežujúca sprcha ho ako tak prebrala k životu. Rýchlo sa naraňajkoval a obliekol. Aj na dnešný deň bolo hlásené teplé letné počasie, preto si zvolil obľúbené letné nohavice pieskovej farby a pásikavú polokošeľu s krátkym rukávom. Pri neodmysliteľnej rannej káve netrpezlivo čakal na Klaudiin príchod z práce a na telefonát od primárky.
Klaudia prichádzala domov po pol ôsmej, no odhadnúť čas dlho očakávaného telefonátu nedokázal ani náhodou. Čo ak primárka zabudne alebo bude zaneprázdnená?
S pribúdajúcimi minútami jeho nervozita narastala. Potreboval si naplánovať priebeh celého dňa. Návštevu nemocnice, pracovné povinnosti, opravu pichnutého kolesa v pneuservise. Zvláštne, aké malichernosti mu napadali vo vypätých chvíľach. To, čo naozaj potreboval, boli Petrove VÝSLEDKY. Z úplnej premeny na uzlík nervov ho vyslobodilo štrkotanie kľúčov vo dverách. Bola to Klaudia.
„Mám dosť,“ vzdychla unavene, keď vošla do kuchyne a po bozku na privítanie sa zvalila na stoličku. „Prepáč, že som s tebou nemohla včera dlhšie hovoriť, no doviezli nám hromadnú haváriu, tak sme celú noc lietali ako besné.“
„To nič,“ riekol Tomáš a snažil sa v sebe potlačiť nával negatívnych emócií.
Klaudia ho prekukla. Jeho to nič neznelo tak, ako pohodové to nič malo znieť.
„Stalo sa niečo?“ opýtala sa prekvapene.
„Ani nie. Všetko je fajn. Slniečko svieti, vyspal som sa doružova a okrem ubúdania dažďových pralesov ma v podstate netrápi nič.“
Klaudii nemohol uniknúť Tomášov sarkazmus a okamžite pochopila, čo ho trápi. Vstala zo stoličky, podišla k nemu a chytila ho za ruky.
„Aj ja som nervózna, vystrašená a unavená na smrť. Tak ako ty. No dúfam, že všetko skončí dobre. Inú možnosť si nepripúšťam, lebo by som sa zbláznila. Bola som za Petrom včera večer. Ešte pred službou. Mala som šťastie na sestričku, s ktorou sa už dlhšie poznáme. Jeho stav bol nezmenený, stále ležal na JIS-ke,“ povedala pomaly, zdôrazňujúc každé slovo a dívajúc sa mu pritom do očí.
Tomáš si vytrhol ruky z jej dlaní a vrhol na ňu vyčítavý pohľad.
„To si mi kedy chcela povedať?“
„Chcela som. No potom prišla tá havária…“
Tomáš si zrazu uvedomil, že svoju frustráciu ventiluje na nesprávnej osobe. Klaudia za nič nemohla a jej smutné oči, ktorými sa naňho dívala ako na svätý obrázok, hľadali pomoc a útechu, a nie neopodstatnené výčitky. Zahanbil sa a ďalšiu otázku položil zmierlivým tónom.
„Dozvedela si sa niečo aj o Petrových výsledkoch?“
„O výsledkoch CT a EEG neviem nič. No povedala mi aspoň výsledky z mikrobiológie. Vraj sú negatívne.“
„Akože negatívne? Veď im už muselo niečo narásť. Nepomýlila sa tvoja známa?“ opýtal sa Tomáš nedôverčivo.
„Neviem,“ mykla plecami Klaudia. „Radšej si počkajme na telefonát od primárky.“
Len čo to dopovedala, kuchyňou sa rozľahlo zvonenie Tomášovho mobilu. Obaja na sekundu zamrzli. Prvý sa spamätal Tomáš a skočil po ňom mrštne ako mačka.
„Dobré ráno, pán Rybanský. Sľúbila som, že zavolám, keď budeme mať nejaké výsledky,“ ozval sa primárkin hlas.
„Áno, áno,“ dychtivo pritakal Tomáš a zakrývajúc mikrofón mobilu pošepol Klaudii, kto volá.
„Celkom tomu nerozumiem, no predbežné výsledky z mikrobiológie sú negatívne,“ pokračovala opatrne primárka.
Tomáš neveril vlastným ušiam. Predsa len to bola pravda! Primárkina správa mu však nešla do hlavy a na jazyk sa mu tlačila otázka, ktorú vzápätí  vyslovil nahlas.
„Ako je možné, že pri bakteriálnej meningitíde sú výsledky negatívne? Ako je možné, že sa nenašla žiadna baktéria?“
V telefóne zostalo ticho.
„Počkáme na definitívne výsledky a urobíme ďalšie vyšetrenia,“ ozvala sa primárka po chvíli.