Noci s cudzincom, pevná väzba

Ukážka z knihy: 

„Ahoj, Amanda,“ zašepká.

„Ahoj,“ odvetím. Opäť má na sebe masku, vidím iba jeho oči v šere. Obzerám si ho a zisťujem, že je celý v čiernom, čo ho robí ešte viac tajomným.

„Poď,“ vystrie ku mne ruku. Moja dlaň vkĺzne do jeho a len čo mi ju zovrie, zachvejem sa.

„Kam ideme?“ Som prekvapená, pretože obíde chalupu a kamsi ma ťahá. Ide dosť rýchlo, nestačím za ním, v duchu nadávam, lebo ma vedie smerom k lesu.

„Nicholas, kam ideme?“ zopakujem otázku, ale on mlčky pokračuje v ceste, nedbajúc na moje príšerné opätky, v ktorých musím chodiť po vysokej tráve a strmých kopcoch.

„Spomaľ, Nicholas!“ zahriaknem ho.

„Pst!“ Otočí sa a prudko ma chytí okolo pása. Jeho pery sú zrazu blízko pri mojich. „Nekrič tak a maj trpezlivosť,“ pokarhá ma, no vzápätí sa jeho pery spoja s mojimi. Podlomia sa mi kolená, srdce vystrelí do krku. Keď sa odtiahnem, stojím tam ako stĺp, s červenými lícami a s nekonečnou túžbou po ňom. Znova ma chytí za ruku a ja mlčky kráčam s ním. Čo nevidieť sa ocitneme pri jazierku, ktoré obklopujú stromy. Už sa úplne zotmelo, a preto veľa nevidím, no cítim toho dosť. Oheň mi sála z tváre, už pri jeho najmenšom dotyku reagujem veľmi citlivo.

Vládne ticho, len občas zachytím šum lístia, do ktorého naráža letný vetrík. Nicholas ma stiahne na zem, do trávy, blízko jazierka a prikryje ma svojim telom. Dychtivo mu ponúkam ústa, no skôr než ma pobozká, zbadám nad sebou hviezdy a jasný mesiac, osvetľujúci naše miestočko vášne. Hltám jeho bozky i napriek tomu, že ma občas pichne nejaké to stebielko trávy. Akokoľvek je zem nepohodlná, neprekáža mi to. Som dokonale vzrušená. Prajem si, aby to nikdy neskončilo.

Nerobím drahoty, chcem ho hneď teraz. Nicholas ma rozpaľuje nekonečne dlho-predlho.  Napokon ma obráti na brucho a lačne sa mi zahryzne do zadku, hladí ho a masíruje až do zbláznenia. Keď to už nemôžem vydržať, jeho tvrdá mužská pýcha vniká do mojich útrob a dokonale ma vypĺňa. Naše telá splývajú jeden do druhého, vlnia sa v pravidelnom rytme nikdy nekončiacej túžby.

Keď Nicholas vyvrcholí, presne v tej chvíli vyvrcholím aj ja, a blažene klesnem do jeho náručia. Moje spotené telo sa lepí na to jeho, no vôbec mi to neprekáža. Srdcia sa nám pomaly upokojujú po búrlivom výbuchu, prsty prepletú. Hľadím na hviezdy a vnímam teplo, čo sála z jeho tela. Cítim sa šťastne. Celkom nevedomky sa usmievam.

S hlavou položenou na jeho hrudi, natiahnem sa rukou k jeho tvári a pohladím ho po líci. V tom si uvedomím, že namiesto pokožky nahmatám látku, pod ktorou sa ukrýva jeho tvár. Škoda. Aspoň, že jeho pery mám na dosah, nateraz mi to musí stačiť.

„Ako sa cítiš?“ spýta sa ma pološeptom.

„Božsky,“ odvetím, „a čo ty?“

„Unavene. Zničila si ma, Amanda.“

„Vieš o tom, že to nie je moje pravé meno?“ bezstarostne sa zasmejem. Možno by bolo dobre, aby som mu povedala, ako sa v skutočnosti volám. Cítila by som sa príjemnejšie, ak by ma volal Tereza.

„A ako sa teda voláš?“ Na moje prekvapenie zareaguje pokojne, vôbec ho nevykoľají, že sa nevolám Amanda.

„Tereza,“ odpoviem.

„Máš krásne meno, Tereza. Dalo sa očakávať, že na internete svoje pravé meno nezverejníš.“

Usmejem sa a upriem zrak na Nicholasove tetovanie, ktoré sa jagá vo svetle mesačného svitu. Jeho pevné, vyrysované telo pôsobí na mňa veľmi dráždivo. Pomyslím si, že je krásny, a to tetovanie dodáva jeho figúre ten správny šmrnc.

Avšak, mala by som viac hľadieť na to, aký je ku mne pozorný a že vie, čo potrebujem. Zrazu si uvedomím, že mi nezáleží na tom, ako vyzerá jeho tvár. Aj keby bola skutočne znetvorená, ako to tvrdí on, nemyslím si, že by ma to s ním prestalo baviť.

Nicholas sa ku mne nečakane nakloní a svojím čelom sa oprie o moje. Potom mi nežne palcom prejde po spodnej pere, čím mi spôsobí zimomriavky. Pohráva sa s mojimi vlasmi, nakrúca si ich pramene na prst a vzápätí ich púšťa. Tento muž je nepredvídateľný. Šokuje ma jeho nežnosť, ako sa pohráva s mojím telom a postupne vo mne znova vyvoláva túžbu. Začne ma bozkávať, najprv pomaly, a potom rýchlejšie a vášnivejšie. Po chvíli je z neho zasa divoch, ktorý sa so mnou miluje dlho do noci.

Pomaly sa brieždi. Vraciam sa domov za spevu vtákov, unavená, ale šťastná. Netrápi ma, ako to dnes zvládnem v práci, podstatné je, že moje vnútro tancuje. Len čo prekročím prah bytu, nastavujem si budík, ktorý má zvoniť o dve hodiny a ponáram sa do sladkého sna.        No iba čo zatvorím oči, znova ich otváram a podráždene trieskam po budíku, čo ma zobúdza. S hlavou pod vankúšom sa pokúšam naštartovať mozog. Viem, v noci som to prehnala a úplne zabudla, že ma na druhý deň čakajú povinnosti. Dočerta. S povzdychom vstávam a odcupkám do kuchyne. Ešte pospiatky hľadám svoju dávku kofeínu, ktorú vsypem do šálky. Myslím pritom na Nicholasa.

Zdá sa mi, že ma úplne opantal, už sa spod jeho čara len tak nevyvlečiem. Čo sa to so mnou deje? Zahryznem si do pery. Zalejem kávu a zasnene hľadím do prázdna. Niečo výnimočné ma na tom mužovi priťahuje. Povzdychnem si. Zaprisahala som sa, že sa po vzťahu s Martinom už nikdy nezamilujem a mienim to dodržať. Ak naše stretnutia obmedzím na rýchly sex, a potom sa vytratím, bude asi to najlepšie, čo môžem urobiť.

Mali by sme sa čo najmenej rozprávať a nežnosti si odpustiť, premýšľam, keď na seba navliekam svoj fádny kostýmček a na nos si nasadzujem okuliare. Nasadám do auta, oči ma pália od únavy, a už len pri pomyslení na svojho šéfa Alexandra Kollera som znechutená.

Je iróniou, aké dva rozdielne životy vediem. Cez deň som strohá Tereza, pracujúca na sto percent a v noci divoká šelma, bažiaca po nových zážitkoch. Po zážitkoch s Nicholasom. Začínam mať vážne obavy, že lepší sex, ako s ním, už nikdy nezažijem. On je to, čo potrebujem, lebo ako milenec spĺňa všetko do bodky.

Je vášnivý a súčasne nežný, k tomu nehorázne tajomný. Vchádzam do banky. Prekvapene zažmurkám, keď zočím Sandru Kollerovú sedieť na mojom mieste. Čo tu táto robí? Pohľad ma studený ako ľad, čo ma zneistí, keďže naposledy sa na mňa milo usmievala.

„Zdravím vás, Tereza, ako sa máte?“ Pokúsi sa vrátiť mi úsmev, ale tuším, že je to iba pretvárka. Niečo sa stalo, ale čo?