Bohyňa temnoty – PREDPREDAJ

Ukážka z knihy:

„Ako sa ti pozdáva môj nový asistent? Prijali sme ho len nedávno a predstav si, chcel pracovať aj napriek svojim zraneniam. No nie je to úžasné? Mám rada, keď sú mladí ľudia motivovaní a chcú zo seba dať len to najlepšie,“ usmiala sa na neho Mina a ukázala rukou na vozík. „Kávu alebo čaj?“ ponúkla ho. „Tie sladké sušienky sú s kávou úplne skvelé, odporúčam.“

Evan prešiel popri vozíku a zastal pred Minou, vzdialený iba na krok od nej.

„Je veľmi chutný,“ zasmiala sa Mina. „Troška naivný, ale nesmierne čistý a úprimný, nemyslíš?“ S  rukami na hrudi sedela na svojom stole a hompáľala prekríženou nohou. Jej čierne bezodné oči ho sledovali. Nevidel v nich žiadny lesk či smiech. Toto bola číra vypočítavosť. Zrejme čakala, ako bude na jej ďalšiu provokáciu reagovať. Testovala ho. Zahrávala sa s ním. Tak toto sa mu teda ešte nestalo.

„Vedela si, že je to môj asistent,“ skonštatoval. „Prečo si to teda urobila, Mina? Hlavne, keď si ma nahuckala, aby som ťa šiel počkať na izbu?“

„Rozmyslela som si to,“ mykla plecami. „Tam na večierku sa mi zdalo, že si voči mne nebol dostatočne úprimný. Povedala som ti, že mám rada autentických mužov. Chcem vidieť úplne všetko, Evan,“ stíšila hlas. „Aj tvoje temné stránky.“

Teraz stál v jej tesnej blízkosti. „Prečo si myslíš, že voči tebe nie som úprimný?“ opýtal sa.

„Kúpil si mi kyticu po tom, čo som ti dala košom,“ mykla bradou smerom k váze na stole. „A všetky tie balíčky, čo sem uplynulé týždne chodili… Keby som vedela, že mi budeš nosiť darčeky za to, že som sa bozkávala s tvojím asistentom, zašla by som aj ďalej. Ak sa s ním vyspím, dostanem od teba ešte niečo viac?“

Vrazil päsťou do dosky stola vedľa nej, no ňou ani nemyklo.

Páni, táto žena ho v tomto momente extrémne nasierala!

No problém bol ten, že stále vlastnila ten prekliaty pozemok v Riverside, a on jej preto nemohol jednu vraziť a už nikdy v živote sa s ňou nevidieť. Bez ohľadu na to, čo plánovala, musel to teraz tolerovať. A vedela to. Ináč by si nemohla dovoliť takto do neho vŕtať.

Oprel sa oboma rukami o stôl po stranách jej bokov a sklonil sa k nej bližšie. Teraz boli tvárami úplne blízko. Dnes mala na sebe iný parfum. Tento bol omnoho výraznejší, s ťažkými korenistými tónmi a vôňou kože. Len málo žien preferovalo takéto silné exotické vône.

„Si iná než ostatné ženy, ktoré som doteraz stretol.“

„Mhmm, to mi hovoria často,“ zatrepotala na neho mihalnicami. „Ale o takej si predsa sníval. Chcel si výzvu. Či nie?“

Kútiky sa mu nadvihli v nefalšovanom úsmeve. Táto hra sa mu začínala páčiť. Odhliadnuc od ich nedoriešeného biznisu s pozemkom, táto žena bola pre neho skutočne zaujímavá. Keby jej ukázal svoju pravú tvár, zľakla by sa ho? Túžil na malý moment vyceriť zuby, aby zistil, či stiahne chvost, alebo sa z nej vykľuje dravá vlčica.

„Ty beštia,“ zavrčal hrdelným tónom.

Iná žena by ho po tomto azda poslala do čerta, ale Mina Blackwoodová sa zasmiala. Nahla sa k jeho tvári, aby prijala jeho výzvu.

„Konečne začínaš byť voči mne aspoň trocha úprimný,“ zapriadla mu do ucha. „Stále mám však pocit, že to nie je ono.“

Jej hlboký hlas mal na neho priam afrodiziakálne účinky.

„Nevieš si ani predstaviť, čo by som s tebou v tomto momente najradšej urobil,“ povedal.

„Ach, áno. Počula som na večierku od jednej z tvojich princezien,“ zasmiala sa, „že v posteli ti to ide. Niekedy si hovorím, čo keby sme to vyskúšali?“

Srdce mu vynechalo niekoľko úderov. Bola pri jeho perách tak blízko až ho mohla kedykoľvek pobozkať. Túžil ju ochutnať. Dovolila by mu pobozkať ju? A čo keby si ju skrátka iba vzal? Povedala mu predsa, že má byť autentický. Málokedy sa žien pýtal, či to chcú. Robil si skrátka, čo sa mu zachcelo.

„Len žartujem,“ zasmiala sa. „Omnoho radšej sa hrám sama.“

Naprázdno preglgol. Horúčava z jeho tela sa postupne šírila dole k jeho pásu. Rád by sa prizrel takejto hre. Zasmial sa a pokrútil hlavou, aby odohnal šteklivú predstavu, ktorá sa mu náhle prehrávala v mysli. Odstúpil od nej a potom si prehrabol vlasy.

Nikdy nepatril medzi trpezlivých a krotiť svoje vášne pri nej začínalo byť ťažké. No bude sa s ňou musieť zahrať inokedy.

„Musím s tebou najprv prebrať jeden dôležitý biznis,“ prehovoril po chvíli.

„Ach, takže hra sa skončila,“ skonštatovala smutne.

Vedel, že ju to vonkoncom nemrzí, iba to predstierala. Prešiel preto naspäť ku konferenčnému stolíku a sadol si na gauč. Vôňa rezaných kvetov mu pošteklila nos. Pošúchal si ho prstami a siahol po fascikloch, ktoré si so sebou priniesol. Všetko to boli tie návrhy, ktoré ani len neotvorila.

Mina si sadla vedľa neho na gauč. Z vozíka zobrala prázdnu šálku s tanierikom.

„Kávu?“ opýtala sa ho.

„Vďaka.“

„Cukor a mlieko?“

„Čierna stačí.“

Sledoval, ako mu sama pripravila kávu, a potom mu ju posunula po stole na podšálke. Aróma kávových zŕn upokojila jeho nos rozdráždený výraznou vôňou kvetov. Vzal si šálku do rúk a potom si odpil malý dúšok. Po očku ju pritom pozoroval. Po všetkých tých dobiedzaniach a naťahovaniach ho jej ľudský prístup upokojoval.

Táto žena bola jedna veľká záhada.

„Prišiel si sa baviť o biznise, tak sa bavme o biznise,“ obrátila sa k nemu s vlastnou kávou. Aj tá jej bola čierna.

„Myslím, že nie je potrebné uvádzať ťa do problematiky toho, prečo som naozaj tu,“ povedal jej. „Riverside Residence. Prečo nám stále odmietaš predať pozemok? S demoláciou sme už začali. Myslím, že moji chlapi ti predostreli už niekoľko veľmi dobrých ponúk.“

Mina k nemu zdvihla pohľad. „Myslíš si, že som odkázaná na tvoje peniaze?“

„Nie. Preto nerozumiem, na čo ešte stále čakáš.“

„Nie je to jasné? Pretože svoj dom nechcem predať.“

„Načo ti je starý rozpadnutý dom v štvrti, ktorú chceme celú prerobiť na luxusné byty?“

„Prečo nemám právo nechcieť predať svoj vlastný dom?“

„Ten projekt musíme dokončiť. Preto chcem vedieť, čo musím urobiť, aby si konečne pristúpila na predaj.“

„Ale ja svoj dom nepredám, Evan,“ usmiala sa na neho Mina. „Mám to tam rada a páči sa mi. Časom si ho celý zrekonštruujem a nasťahujem sa doň. A budem tým pádom bývať hneď uprostred luxusnej štvrte Riverside. Hotový splnený sen.“

Evan zovrel pery. Liam za ňou poslal už kopu ľudí s množstvom ponúk, no ona stále vzdorovala. A teraz mu sama povedala, že jej nejde o peniaze. Koniec koncov, táto žena mala toľko peňazí, že sa v nich mohla kúpať. Mohla si kúpiť akúkoľvek haciendu kdekoľvek na svete. A to hneď niekoľko. Prečo teda skončila v starej rozpadnutej štvrti, kde všetko upadalo, a žili tam chudobní ľudia? A prečo takúto nehnuteľnosť nechcela predať? Nerozumel, prečo bola taká tvrdohlavá.

„Musíš odtiaľ odísť,“ povedal jej.

„A prečo? Azda mi nechceš zdemolovať dom, kým v ňom budem bývať? To by teba a tvoju firmu vyšlo poriadne draho. Už teraz si viem predstaviť tie titulky v novinách a večerných správach.“

„Nedá sa s tebou spolupracovať, Mina. Takto sa s ľuďmi neobchoduje.“

„To máš pravdu,“ odvetila. „Ani jeden z tvojich chlapov mi nepriniesol ponuku, ktorú by bolo nemožné odmietnuť. Predpokladala som, že keď vezmeš veci do vlastných rúk, milo ma prekvapíš, ale ty si prišiel na našu debatu zle pripravený. Znova si mi ponúkol iba peniaze, ktoré som odmietla už niekoľkokrát. Je očividné, že nehľadám zárobok, ale niečo iné. No ty si nepriniesol so sebou žiadnu ďalšiu protiponuku. Myslel si si, že na mňa urobíš dojem kyticou kvetov? Obávam sa, že to nie je dostatočne kreatívne,“ zasmiala sa. „Predpokladala som, že prídeš s niečím zaujímavým. Celú štvrť sa ti podarilo vysťahovať za necelé dva mesiace.“

Evan sa na ňu bez slova pozeral.

Faktom bolo, že obyvatelia tej štvrti boli natoľko chudobní, že im stačilo ponúknuť pár drobných a na druhý deň ich nebolo. Keď niektorí robili problémy, stačilo im trocha pohroziť. Ak nepomohli vyhrážky, vybavilo to pár bitiek a zlomenín. Niekoľko neprispôsobivých ľudí sa po stretnutí s nimi prepadlo pod zem. Doslova.

No Minu Blackwoodovú nemohli ani zapredať, ani sa jej vyhrážať, či ju zmlátiť. Ako sa jej mal potom zbaviť? Nebola taká bezmocná ako tí úbožiaci. Ak by zo dňa na deň zmizla, rozpútalo by sa peklo. Nemohol si dovoliť upriamiť na seba neželanú pozornosť.

„Zaujímalo by ma, ako sa ti to podarilo,“ stále sa na neho usmievala Mina. „Také niečo dokáže iba veľmi úspešný biznismen. Alebo zločinec.“

Ich bezodné pohľady sa spojili. Na tvári jej pohrával ten lišiacky výraz, ktorý si pamätal z večierka. Opäť sa s ním zahrávala.

Nahol sa k nej a položil jej ruku na koleno.

„Nemala by si ma toľko zbytočne provokovať, Mina,“ povedal jej. „Prvý raz som ti možno sadol na lep, ale nie som taký hlúpy, aby som padol do tej istej pasce znova.“

Možno vytušila, prečo je vo svojom podnikaní taký úspešný, ale nemala o tom žiadny dôkaz. Takýmto niečím ho teda nemohla vydierať. Ak sa nechá vyprovokovať, iba jej to dokáže.

„Dookola hovoríš o tom, že sme ti nepredostreli žiadnu zaujímavú ponuku, no doteraz si mi ani raz neprezradila, po čom naozaj túžiš,“ povedal a pohladkal ju po stehne. „Vieš, že ti dokážem splniť všetko, čo si len zmyslíš.“

Prešmykol sa dlaňou poza jej chrbát a chytil ju za boky, aby si ju mohol pritiahnuť bližšie k sebe. A ona sa nadvihla a prevalila do strany, plne s ním spolupracujúc.

Zrazu sedela rovno na ňom, jej kolená zaborené do gauča povedľa jeho bokov. Lodičky so zadunením dopadli na podlahu. Pohodlne sa mu usadila v lone a dlaňami prešla po jeho hrudi.

Len čo ju pocítil na svojom tele, nohavice sa mu vyduli.

„Aspoň tam dole si stále úprimný,“ zavtipkovala.

„Chceš, aby som bol teraz autentický?“ opýtal sa jej.

„Prekvap ma,“ povedala.