Šokujúce prebudenie

Ukážka z knihy: 

Thomasovi prišlo po niekoľkých minútach nečakane nevoľno. Zatočila sa mu hlava. Dostal nepríjemný závrat. Opláchol si tvár studenou vodou, ale otupujúci pocit malátnosti neprestával. Pridržiaval sa o kuchynskú linku celou svojou silou, obomi rukami, aby ako-tak udržal vlastnú váhu tela. Nevedel, čo sa s ním dialo. Svalstvo mu tŕplo a nemohol už urobiť ani krok. Telo mu oťažievalo od chodidiel smerom až nahor k ľavému ramenu. Hrdlo mal zovreté a začalo sa mu ťažšie dýchať. Ostrá bolesť ho zasiahla až do srdca dvojitým tupým výstrelom. Zdrapil si kŕčovito hruď pravou rukou, akoby sa snažil uvoľniť zo zovretia ostrej bolesti.

Jenny!, Jenn!“ Po dopade na zem, na studenú podlahu, narazil hlavou do  pravého spánku. Zahalila ho tma a nevedomie, do ktorého sa hlboko ponoril.

Keď otvoril oči, všetko sa mu zdalo byť akési iné, skreslené. Obklopovala ho mrazivá tma. Hlava ho na počudovanie vôbec nebolela. Videl trochu hmlisto a nejasne, ale pripisoval to zraneniu, ktoré utrpel. Zdalo sa byť všetko v poriadku, pretože necítil, že by mal niečo zlomené. Opatrne sa zodvihol zo zeme, narovnal sa a porozhliadol sa okolo seba. Nástenné hodiny zobrazovali čas o tridsať minút polnoc. V dome zavládlo ticho. Nevedel pochopiť, prečo ho Jenny nehľadala. Začal pociťovať strašnú predtuchu, že sa stalo niečo vážne. Vybehol po schodoch do spálne, ale v posteli ju nenašiel. Sviečky okolo nábytku dohoreli. Ich vosk stiekol po všetkých svetových stranách. Všimol si len úzky prierez svetla, ktorý vychádzal z ich druhej kúpeľne.

„Jenn?“ Hlas sa mu zachvel a zreničky rozšírili. Otvoril dvere a pohľad, ktorý sa mu naskytol, mu podlomil opäť kolená. Bezvládne polonahé telo ležalo na zemi v kaluži krvi. Krvavé stopy boli vo vani, na závese. Odtlačok manželkinej dlane na zrkadle poukazoval na zápas o život, ktorý prehrala. Jej oči stratili iskru. Boli bez života.

„Dýchaj. Prosím, dýchaj!“ Kľačal nad jej nehybným telom. Snažil sa o umelé dýchanie a masáž srdca, ale bolo už príliš neskoro. Nemala žiaden tep.

„Nemôžeš byť mŕtva. Potrebujem ťa! Zobuď sa mi, prosím.“ Celé telo sa mu roztriaslo. Ruky sa mu lepili krvou, ktorá sa rozmazala po celom jeho oblečení. Uvedomil si, že ešte nevidel syna. Dúfal, že sa David niekde ukryl, aby si zachránil život. V duchu prosil Boha, aby tomu bolo tak.

„David,…“ Thomas sa podopieral dlaňou ruky o pravú stranu steny, pretože nevládal kráčať, akoby mal nohy z olova. Zanechával za sebou len krvavé stopy a radu vykrivených obrazov s rodinnými fotografiami. Keď sa dostavil pred detskú izbu, premkla ho neopísateľná hrôza.

„Synček, si tu niekde? Ocko je už pri tebe. Neboj sa!“ Priblížil sa k detskej postieľke. Odkryl paplónik a naskytol sa mu hororový scenár. David mal podrezané hrdielko. Bezvládne telíčko chlapca dobojovalo. Nemal žiadnu šancu. Thomas sa zosypal na zem. Prestal nariekať. Všetky emócie zrazu utíchli. Vybral si z vrecka mobilný telefón. Vytočil z roztrasenou rukou číslo 9-1-1. V dlani držal detskú rúčku, ktorá ho už nikdy neobjíme. Bola studená.

„Pohotovosť, prosím? V telefóne sa nik neozýval.

„Haló, počujeme sa?“

„Zabili ich. Všade je krv.“

„Pane, môžete to zopakovať?! Chcete nahlásiť vraždu? Vy ste v poriadku? Pane, ste tam?! Haló?!“

„Burside Street číslo 68. Sú mŕtvi.“

xxx

Na miesto boli okamžite vyslané policajné hliadky. Nenašla sa vražedná zbraň, ktorá by objasnila vyšetrovateľom bližšie stopy. Počas vyšetrovania sa nenazbieralo dosť dôkazov na obvinenie Winkleyho z dvojnásobnej vraždy, aj keď bol na začiatku podozrivým číslo jeden. Thomas sa psychicky zrútil, neskôr uzavrel.

Trávil istý čas pod dohľadom lekárov a čoskoro sa o neho začala zaujímať istá skupina ľudí. Boli dni, keď celé dni prespal pod silnými utišujúcimi prostriedkami a vôbec nevedel, čo sa okolo neho dialo. Prvé týždne mal najťažšie. Mával preludy a nočné mory, ktoré ho v spánku prenasledovali. Ráno sa prebúdzal s veľkými bolesťami hlavy, ktoré neskôr ustúpili. Zaprisahal sa, že nebude mať pokoj, pokiaľ nezistí, čo sa v ten večer naozaj stalo. Plánoval navždy odísť z Portlandu. Z mesta “krvavých ruží“, ktoré mu vzalo to najcennejšie.