Prekliata

Ukážka z knihy:

Nastalo ticho. Gabriel si uvedomil, že keby nástojil na svojej verzii ďalej, veľa by nezískal. Mel mala ako väčšina žien občas ostré pazúriky, ktorými ľahko do neho zadrapkávala, ale niekedy zadrapla silnejšie a vybuchla. Žiaľbohu, teraz ho
zahnala do autu… Čím jej ešte mal argumentovať, ak ho zjavne nebrala vážne a nepočúvala? Jedovato sa zošuchol do polohy ležmo, prudko sa pohniezdil, aby sa mu dobre ležalo, a prudko vyhŕkol: „Končím s diskusiou! Mysli si o tom, čo
chceš, ale tá tvoja kamoška je riadna rafika,“ a provokatívne odvrátil hlavu od ženy, dajúc jej najavo, že sa mu jej postoj, obhajujúci Aninu nepáči.
To, že rozhovorom nedosiahol, čo chcel, ho úplne rozladilo. Nepriateľka mala pred ním opäť náskok.
„Gabriel, Gabriel… ktovie, čo si tu vystrájal, kým som ležala v nemocnici. Pýtam sa sama seba, prečo by som nemala veriť Anine. Je jediná, ktorá žije tu blízko a s ktorou sa môžem občas porozprávať. Je úprimná, čestná a zábavná…“
„Mne to nehovor!“ odbil ju Gabriel rukou rázne. „Anina je falošná, zákerná intrigánka, ak chceš vedieť.“

Potom sa obrátil zadkom k žene, až sa hodil telom nabok a posteľ sa zatriasla ako pri zemetrasení. Automaticky si siahol jazykom na hornú drapľavú peru a zľahka ním po nej prešiel. Rany na nej sa zmenšili a vytvorili sa mu tam chrasty. Trpko sa v duchu zaškeril. Veď áno, Anina je úprimná, skutočne! Keby taká bola, tak už dávno vyklopí Melise svoje choré
správanie voči nemu. To by bolo pre Mel prekvapko… Opatrne, s náznakom sarkazmu roztiahol ústa.

Nakoniec sa rozhnevali. Melisa tvrdila, že „nejaký“ dialóg ich problém nevyriešil, pretože podľa nej nijaký nemali. Gabriel jej zase tvrdil, že sa dala umojkať nepodloženými hlúpymi rečami vymletého mozgu. A to žiadna žena, dobrá manželka mužovi neurobí, aby uverila nepriateľovi.
Melisa: „Mimochodom, Anina nie je žiadny nepriateľ!“
Gabriel: „Mimochodom, ty nevieš, akého hada si chováš na hrudi!“
Melisa: „Viem, čo si chovám na hrudi!Hnevám sa na teba, že nie si úprimný!“
Gabriel: „Ja sa hnevám na teba za to, že neveríš mne. Som tvoj manžel!“
Melisa: „A ja som zase tvoja manželka.“
Gabriel: „Pf!“
Melisa: „Pf na entú!“
Gabriel: „Pf!Dvakrát na entú!“
Melisa: „Si vážne blázon!“
Gabriel: „Nie som blázon. Blázon je niekto iný!“ myslel na Aninu…
Melisa sa začala hádzať na posteli, akoby dostala záchvat a zúrila: „Dúfam, že tým
bláznom si nemyslel mňa!Dokelu!“
Gabriel: „Určite nie. Ty dobre vieš, koho som myslel tým bláznom!Dokelu!“
Gabriel: „Aj ja to môžem okašľať!“
Melisa: „Tak to okašli!“
Gabriel vyštekol: „Tak dobre, ako chceš!“
Nato sa prudko posadil a strhol so sebou aj paplón. Vstal a ráznymi krokmi vyšiel zo spálne. Za sebou ťahal po zemi provokatívne ťažkú vatovanú prikrývku.
Melisa nadvihla hlavu, zúrila: „Kam ideš?“
Gabriel ponad plece: „Nestaraj sa.“
Melisa so zdvihnutou hlavou: „A budem sa starať!“
Gabriel: „Tak dobre. Rob si čo chceš!Idem sa konečne vyspať.“
Melisa ironicky: „Prajem dobrú noc!“ na protest proti manželovmu bojkotovaniu jej dialógu sa prehodila krížom cez posteľ. Bojovne naladená mala potrebu ešte v diskusii pokračovať, ale Gabriel už nie, a to ju rozčúlilo.
Niekoľko dní vznikali medzi nimi nezhody. Melisa svojou občasnou tvrdohlavosťou síce vedela Gabriela rozčúliť, ale našťastie, tieto obdobia mávala len niekedy, a to žili spolu ako manželia desať rokov. Gabriel však vždy zo zásady ustúpil. Ale kam a prečo by mal ustupovať teraz?

Tá Mrcha. Diabol v ženskom prevedení. Stelesnené hmotné zlo. Práve u nich si našla nevinnú obeť, jeho Mel, vhodnú pre jej plány, aby mohla skryto rozsievať zlobu, využívať ju pre svoje ciele, jedným slovom, manipulovať ňou. Diabol si
vždy hľadá tú najnevinnejšiu a najzraniteľnejšiu dušu. Našiel ju v jeho žene…

Do vzťahu sa im dostal diabol v ľudskej koži. Pre Gabriela nepriateľ so zbraňami silného kalibru. Bol presvedčený, že Anina toho vie o vile podstatne viac, ako im dovtedy povedala. Cítil, že začala proti nemu prostredníctvom jeho ženy tichý boj a zrejme ju postupne infikovala nepravdivými falošnými rečami. Vyhrávala nad ním, pretože Mel ju stále pokladala za dobrú, a čo bolo najhoršie, obdivovala ju. Videl Aninu očami toho slabšieho, a svoju ženu zase, ako sa prispôsobuje Aninej falošnej hre. Teší sa jej priazni a ona sa mu priamo pred očami Mel smeje do tváre a odoberá mu právo na súkromie.
Gabriel znášal situáciu zle. Urobil obrovskú chybu, ak dovolil Melise vyhodiť dedičstvo na kúpu nehnuteľnosti… a uvedomoval si, že ak sa rozpory medzi nimi budú prehlbovať – a nebodaj sa rozídu, možno rozvedú – budúcnosť sa mu javila pesimistická.. Nevie, kam by sklonil hlavu.
Vila sa postarala o to, že momentálne nemal domov..