Vinná láskou

Prológ

Držím knihu v nenápadnom šedom obale a s jednoduchým názvom „Alexandra“. Len fotografia mladej ženy na prebale je čímsi výnimočná. Ani neviem, ako dlho pozerám do jemnej, krásnej tváre so smutnými očami. Práve ten sivý pohľad ma upútal. Oči sú vraj zrkadlom do duše. A v tomto zrkadle sa zračí priveľa žiaľu a bolesti. Až toľko, že som začala premýšľať nad tým, kto je ona neznáma.

 Všímam si podtitul „Život poslednej ruskej cárovnej“. V pamäti sa rozsvecujú spomienky – Romanovovci, ruská revolúcia, vražda celej rodiny a legendy o tom, že ju jedna z princezien prežila. Tak toto je manželka posledného cára Mikuláša? Nevyzerá desivo, skôr naopak.  Mnohí panovníci skončili bez hlavy. Doslova. Koniec posledných Romanovovcov bol oveľa desivejší. Prečo zabíjať manželku a deti panovníka? Prečo ich tak nenávideli? Čím sa previnila táto krásna žena so smutným pohľadom? Otváram knihu…

          Už viem. Alexandra, posledná ruská cárovná, bola skutočne vinná. Previnila sa takou veľkou, hlbokou, nekonečnou láskou, až ma prenasleduje otázka – stála jej oddanosť k jednému mužovi za roky trápenia, ponižovania, bolestí a napokon smrť? Bola oporou váhavému a nerozhodnému manželovi,  často ho podporovala aj v nesprávnych rozhodnutiach. Dnes je ľahké povedať – toto a tamto mali urobiť inak. Oni však konali v danej chvíli podľa svojho presvedčenia a verili, že konajú správne.

Netušili, čo ich čaká. My to už vieme. Poznáme osud Romanovovcov aj Ruska. Poznáme osud krásnej Alexandry, ktorá ako posledná nosila na hlave cársku korunu. Aká bola? Prečo ju mnohí považovali za chladnú nemeckú mrchu? Tí, čo to o nej tvrdili, sa ani nesnažili bližšie ju spoznať, dostať sa pod masku zdanlivého pokoja a meravosti, ktorými zakrývala svoju neistotu a plachosť. Ja som objavila ženu, ktorej citlivú dušu poznačila smrť najbližších. Ženu plnú lásky a obetavosti, omylnú, silne introvertnú a neistú, občas náladovú, nie však zákernú a už vôbec nie zlú. Pravda, obavy o život syna ju po čase zaslepili natoľko, že nevidela starosti bežných ľudí, alebo im nepripisovala veľkú vážnosť. Chybovala. Kto z nás nie? Lenže chyby panovníkov majú často veľké následky, ktoré už nikto nikdy nenapraví. Môžeme ich iba spoznať a pochopiť.