Dokážeš to! Ako som preplávala La Manche

Ukážka z knihy:

Keď som sa prihlásila na preplávanie kanálu La Manche, prvý mesiac som takmer nespala. Srdce mi búchalo hrôzou, čo som to urobila. Ako človek, ktorý v detstve ani v mladosti nikdy závodne neplával, naopak, plávaniu sa venoval aktívne len tri roky, som absolútne nemala predstavu, do čoho idem. Okrem toho som mala 47 rokov a časy mladosti, keď som mohla podávať vynikajúce športové výkony, boli dávno za mnou. Nikdy som aktívne nešportovala. V mladosti som dva roky venovala spoločenskému tancu, to je všetko. Niektorí kamaráti ma považovali za športové drevo.

Vedela som však, že chcem tento príbeh zažiť a veľmi som túžila La Manche preplávať. Keď som zaplatila poplatok tisíc eur za rezerváciu lode, ktorá ma mala sprevádzať, moja peňaženka sa odľahčila a moja duša oťažela. Tento počin bol vysoko nad rámec mojej komfortnej zóny, ďaleko za akýmkoľvek dobrodružstvom, ktoré som mala za sebou.

V tom čase sa vyrojili prvé pochybnosti o tom, či to dokážem, a samozrejme, „dobre mienené“ rady niektorých plavcov.

Sonkaaaa, budeš plávať dvadsať hodín, sú tam veľké vlny, nechoď tam…

Ja mám takú plaveckú rýchlosť ako ty a v živote by mi nenapadlo sa tam prihlásiť!

Len aby si  vyplávala aspoň z prístavu, lebo aj takí tu už boli, čo to nezvládli.

Čo už si sa na staré kolená naozaj zbláznila?

Niektorí sa len pousmiali a mysleli si svoje. No časom, čím viac som trénovala, čím viac som ukazovala, čo všetko som už dokázala preplávať, tým viac ľudí mi držalo palce a začalo vravieť, že to dokážem. Karty sa postupne otočili v môj prospech.

A tí najlepší, s veľkým srdcom a ochotou pomôcť, mi aj radili. Nevedela som, či to zvládnem alebo nie. Bolo to niečo, čo sa nedalo dopredu predvídať. Ale bola som rozhodnutá dať do toho všetko a La Manche, osud, Boh, mi to buď dovolia alebo nie. A to som aj urobila. Išla som ďalej napriek vážnej chorobe, napriek únave, napriek tomu, že som nemala dostatok skúseností ani vedomostí.

V tejto knihe opisujem len to, čo som sama zažila a čo mi povedali. Možno to niekto má inak, možno počul niečo iné – ja opisujem svoj príbeh a svoje skúsenosti.

Uvažovala som, že dám na úvod nejakú múdru radu, aby som vás motivovala. Ale viete čo? Nemám rada frázy a klišé, ktoré vás majú motivovať, čosi ako: Budúcnosť patrí tým, ktorí veria v krásu svojich snov alebo Nič nie je také silné ako myšlienka, na ktorú dozrel čas. Sú to frázy, ktoré si prečítate, na chvíľu vás zahrejú na duši, ale na druhý deň už ani neviete, o čom boli.

Nežite podľa fráz! Žite podľa seba tak, aby vás to napĺňalo a boli ste boli šťastní! Ži a nechaj žiť, to je moje krédo. Ak chceš ísť pásť ovce, choď! Ak ťa poteší, že si  necháš narásť dlhé vlasy, hoci si chalan, urob to. Ak ťa urobí šťastným svadba s mikrovlnkou, požiadaj ju o ruku (no, toto asi nebol najlepší príklad :-)), ale chápete, čo tým chcem povedať?

Vy ste zažili ste veci, aké nik iný nezažil, vy viete, čo je pre vás najlepšie. Ak vás niekto chce negatívnymi rečami uzemniť, vypočujte si ho, poďakujte mu za radu – a urobte to, čo chcete urobiť. Lebo ak by som sa mala riadiť radami tých, čo boli negatívni, nič by som nedokázala.

Čo vám teda môžem ponúknuť? Som len obyčajný človek, ktorý zažil zaujímavý príbeh, o ktorý sa s vami chce podeliť. Chcem ho napísať bez príkras, tak ako sa odohral, aj s tým dobrým, aj s tým zlým.

Chcem vám povedať príbeh, ktorý ma mnohému naučil. Naučil ma dokázať neobyčajné veci, siahnuť si na dno síl, ale zároveň si každým ďalším úspechom zvýšiť sebavedomie. Zažiť veci, na ktoré nezabudnem do konca života, spoznať ľudí, ktorí mi veľa dali, ale aj takých, ktorí mi veľa vzali. Naučili ma však, že si ich môžem nevšímať, nedávať na ich „dobre mienené“ rady, ale ísť si svojou cestou a vytrvať.

Na začiatku všetkého bol len jeden bláznivý nápad: ísť sa okúpať v novembri do jazera.

No, áno, môžem klamať, že som mala hlboké myšlienky, ako zmeniť svoj život. Začala som meditovať, potom sa ponárať do studenej vody, aby som si zlepšila si zdravie, prečítala si knihu Wima Hofa (ani to nie, lebo kniha u nás vyšla až potom, ako som tri roky aktívne otužovala aj bez Wima) a potom začala plávať.

Ale tak to nebolo…

Jedného októbrového dňa v roku 2017 som na večer v dobrej nálade cestou z posedenia s kamarátmi v dobrej nálade manželovi povedala: „Poďme sa okúpať do jazera! Obdivujem otužilcov a nikdy som to neskúsila. Len o tom rozprávam a skutek utek!“

Manžel na mňa pozrel, prevrátil oči, vyhlásil, že čo zase vymýšľam… ale k tomu jazeru ma zobral. Ja som vliezla do vody, vyhlásila som, že to nie je také hrozné a že keď som už teda vliezla, začnem pravidelne otužovať.

Povedal len: „Dobre, veď aj tak dlho nevydržíš. To musíš chodiť mesiace až roky, aby to malo efekt, a to nedáš.“

Dnes už vie, že sa mýlil.

A to ma na živote baví: jedného dňa si len tak poviete, že začnete otužovať, o dva roky neskôr vďaka tomu preplávate Dunaj v zime z jedného brehu na druhý a zrazu dostanete pozvanie na preplávanie La Manche v prvej ženskej štafete zo Slovenska.

V rámci tréningov si potom urobíte rekord v preplávaní slovenských priehrad za jedno leto, alebo preplávate slovenský úsek Dunaj v dĺžke 162 kilometrov za štyri dni v devätnásťstupňovej vode. A o štyri roky neskôr zaplávate viac ako deväť hodín v dvanásťstupňovej vode.

Neuveriteľné! Keby mi niekto ešte v roku 2015 povedal, že budem toľko plávať, asi by som sa zo srdca rozosmiala. Jeden krok, jeden večer a pár malých míľnikov k tomu, a zrazu môžete mať pred sebou veľké veci. Stačí len nesedieť doma so založenými rukami, nesťažovať sa na to, ako sa majú druhí, čo majú tí druhí lepšie, čo si môžu dovoliť, a ako im je to ľahko!

Verte, že nie je! Každý, kto niečo dosiahol, je niekto, kto sa snažil a niečo pre to urobil. Je len veľmi málo vyvolených, ktorým niečo len tak padlo do lona.

Nezabudnite. Všetko, čo urobíte, aj malá drobnosť, vás môže doviesť niekam, kde nečakáte a zmeniť váš život. Ak by som v novembri 2017 nevliezla do tej studenej vody, nič z toho, čo je v tejto knihe, by sa nestalo.

Vykročte von, z dverí svojho bytu, domu, internátu… a začnite žiť svoj príbeh. A nemusíte ani prekročiť svoju komfortnú zónu. Len ísť. Ísť a niečo začať robiť.